23. decembra 2022 zomrel vo veku 93 rokov publicista a spisovateľ Slavo Kalný, člen Slovenského syndikátu novinárov.
Slavo KALNÝ (pod pseudonymom: Karol Ilavský) sa narodil 27. apríla 1929 vo Veľkom Rovnom. V rokoch 1940 – 1949 študoval na gymnáziách v Trenčíne a Skalici, dva roky pôsobil ako vychovávateľ učňovského dorastu v Merine Trenčín. V rokoch 1951 – 1956 študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia nastúpil do redakcie mládežníckeho denníka Smena, v rokoch 1963 – 1965 bol zástupcom šéfredaktora a ďalšie tri roky šéfredaktorom Smeny. V roku 1969 ho z politických dôvodov z redakcie prepustili, vyše roka bol nezamestnaný. V roku 1970 ho prijali za redaktora Slovenského rozhlasu – s mnohými obmedzenia: nesmel písať úvahy a komentáre, nesmel sa podpisovať, mal zákaz vystupovať na mikrofón. Ako dramaturg rozhlasových seriálov pracoval v rozhlase do roku 1990.
Krédom, ktoré si zvolil bolo niekoľko viet E. E. Kischa: „Nič nás tak neohromí ako čistá pravda, nič nie je exotickejšie ako svet vôkol nás, nič nie je fantastickejšie ako večnosť. A nie je na svete nič senzačnejšie ako doba v ktorej žijeme.“
Medzi jeho knihy patria „Okienka do Škandinávie“, „Cigánsky plač a smiech“, „Prvý gól … po dlhej pauze nasledovali“, „Drámy na Hraniciach“, „Ako umiera hotelier“, „Páni novinári I. a II.“, „Bombardovanie Apolky“, „Svedkovia mojej doby“ a „Zabudnite na Kocha“.
Veľmi silnými boli reportáže „Božie muky“ s reprodukovaný dielami syna a výtvarníka Igora. Počas života sa mu dostalo viacero ocenení, napríklad za Dramatickú tvorbu v slovenskom rozhlase, cenu Ministra kultúry v roku 1998, cenu Slovenského literárneho fondu za rok 2001 ako aj cenu Vojtecha Zamarovského za literatúru faktu.
Posledná rozlúčka bude vo štvrtok, 29. decembra 2022 o 11:45 hod. v Krematóriu Bratislava.
Autor fotografie: Mgr. Pavol Divilek
Komentáre
