Aj na Slovensku je nevyhnutné otvoriť tému sociálne spravodlivej adaptácie na dopady zmeny klímy. Ako prvý krok potrebujeme poznať problémy a potreby najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Nejedná sa pritom len o seniorov, či ľudí s chronickými zdravotnými ťažkosťami, ale aj o ľudí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením. Karpatský rozvojový inštitút prostredníctvom krátkeho prieskumu zisťoval, ako na lokálnej úrovni klimatická kríza dopadá na týchto ľudí a organizácie, ktoré sa im venujú.
Dopady zmeny klímy v podobe vyššej frekvencie a intenzity horúčav, záplav z prívalových zrážok, súch, víchric či nárastu priemerných teplôt prinášajú už aj na Slovensku zrejmé ekonomické škody, no spôsobujú aj na prvý pohľad menej viditeľné prehlbovanie sociálnych nerovností. Už teraz je zrejmé, že v časoch klimatickej krízy budú určité skupiny obyvateľstva dotknuté oveľa viac ako ostatné. Riešenia na tieto výzvy by mala hľadať sociálne spravodlivá adaptácia (prispôsobenie sa) na dopady zmeny klímy ako súbor politík a opatrení či už na národnej, regionálnej alebo lokálnej úrovni.
Z pohľadu konkrétnych riešení majú najdôležitejšiu úlohu mestské samosprávy. Mestá musia v rámci systematickej reakcie na zmenu klímy, ktorá začína tvorbou adaptačného plánu, brať do úvahy aj sociálne aspekty zraniteľnosti, ktoré sú zdrojom špecifických problémov a potrieb najviac ohrozených skupín obyvateľstva. V slovenských podmienkach nám zatiaľ ucelené informácie v tejto oblasti chýbajú.
Mapovanie potrebných informácií
Preto Karpatský rozvojový inštitút, ktorý sa dlhodobo venuje téme adaptácie miest na dopady zmeny klímy, zrealizoval v máji a júni krátky prieskum, zameraný na mapovanie problémov, ktoré najzraniteľnejším skupinám prinášajú dopady zmeny klímy. Informácie poskytli zástupcovia organizácií a inštitúcií, ktoré sa venujú práci s nimi a zlepšovaniu podmienok ich života.
Prvý krokom v tomto procese bolo prepojenie tých, ktorí majú v portfóliu starostlivosť o sociálne zraniteľné skupiny (mimovládne organizácie, sociálne oddelenia samospráv) s odborníkmi, ktorí sa zaoberajú reakciou na zmenu klímy. V rámci tohto dialógu boli bližšie identifikované zraniteľné skupiny, na ktoré zmena klímy na Slovensku má a bude mať výrazný dopad. Objasnené boli aj vzťahy medzi dopadmi zmeny klímy, výzvami, potrebami, skúsenosťami a mierou angažovania, s ktorými sa tieto skupiny v praxi stretávajú.
Vybrané kľúčové zistenia
Z hľadiska ohrozenia zdravia je potrebné zvýšenú pozornosť predovšetkým seniorom – najmä osamotene žijúcim a v zlej ekonomickej situácii. Podľa skúseností respondentov majú mnohí seniori tendenciu vyhýbať sa zvýšenému príjmu tekutín kvôli pohybovým ťažkostiam v súvislosti s presunmi spojenými s potrebou použitia toalety, čo je počas horúčav obzvlášť nebezpečné. Navyše mnohí seniori nepociťujú akútny smäd, preto nemajú potrebu piť. Z pohľadu riešení by podľa 80% respondentov výrazne pomohlo cielené preventívne informovanie seniorov o blížiacich sa vlnách horúčav a možnostiach zmierňovania ich zdravotných dopadov.
Skupina ľudí bez domova a aj ďalší ľudia v nepriaznivej ekonomickej situácii môžu počas horúčav pociťovať špecifické zdravotné problémy. Pobytu na slnku sa nevedia vždy vyhnúť (napríklad pri návšteve lekára, príp. vybavovaní úradných záležitostí), a z finančných dôvodov si často nemôžu dovoliť MHD, či medzimestskú dopravu a sú nútení sa aj v horúčavách presúvať peši.
V súvislosti s vlnami horúčav a obdobiami sucha vyvstáva aj problém dostupnosti pitnej vody, s ktorým sa stretávajú predovšetkým marginalizované rómske komunity, ktoré sú často aj v extrémnych horúčavách nútené zabezpečiť si pešími presunmi prísun vody zo zdrojov mimo svojho bydliska. Tieto komunity sa stretávajú aj s ďalším špecifickým problémom – neistým zdrojom príjmov zo sezónnych prác (poľnohospodárstvo, stavebníctvo), ktoré sú v posledných rokoch silno ovplyvnené dopadmi zmeny klímy a neponúkajú tak už istotu zárobku. Navyše ide často o ľudí, ktorí sú nútení pracovať v nevyhovujúcich pracovných podmienkach, ktoré nezohľadňujú vlny horúčav či iné ohrozenia zdravia.
Ako dôležitý dôsledok dopadov zmeny klímy sa ukázala aj psychická nepohoda, spôsobená nielen neschopnosťou plánovať (zdroj príjmu) ale napríklad aj obmedzením pobytu vo vonkajšom priestore. V letných mesiacoch nútený pobyt v interiéri znášajú zle predovšetkým seniori a malé deti, týka sa však všetkých vekových skupín.
Z výskumu vyplynulo, že súčasťou problému je aj zlý technický stav budov – rehabilitačných a pobytových zariadení, zdravotných zariadení, či stacionárov (a i.). V praxi chýba dostatočná tepelná izolácia, klimatizované priestory, či vhodné pobytové plochy v exteriéri (dostatok zelene, resp. tienených plôch).
Nakoľko zraniteľné skupiny majú obmedzené možnosti prispôsobiť svoje bývanie na dopady zmeny klímy (rovnako aj rôzne pobytové zariadenia), je potrebné aj verejný priestor plánovať a prispôsobovať so zreteľom na tieto skupiny. Je potrebné plánovať dostatok tienených plôch, dostupných plôch vzrástlej zelene, zdrojov pitnej vody či prispôsobenie mestskej hromadnej dopravy. Napríklad v súčasnosti v mnohých mestách absentuje dostatočné tienenie priestorov zastávok, či samotných vozidiel (špeciálnymi fóliami).
Sociálne spravodlivá adaptácia potrebuje viac pozornosti
Zuzana Jarošová, jedna zo spracovateliek prieskumu, hovorí: „Mnohí oslovení aktéri pôsobiaci v sociálnej oblasti si uvedomujú dôležitosť tejto témy a už v súčasnosti podnikajú kroky pre zlepšenie podmienok života svojich klientov, či už vedome prostredníctvom cielených adaptačných aktivít, alebo nepriamo – prostredníctvom svojej bežnej činnosti, kde rôzne aktivity obsahujú adaptačné aspekty. Samotné zraniteľné skupiny nevnímajú problém zmeny klímy ako taký, pociťujú však jej dopady. Podľa predstaviteľov mimovládnych organizácií a samosprávy je nevyhnutné vyvíjať aktivitu a otvárať diskusiu v oblasti sociálne spravodlivej adaptácie na zmenu klímy – ako súčasti širšieho okruhu problémov, ktorým čelia najviac zraniteľné skupiny.“
Je zrejmé, že téma sociálne spravodlivej adaptácie na dopady zmeny klímy na Slovensku nie je ľahko uchopiteľná, ani okamžite riešiteľná. Karpatský rozvojový inštitút je však presvedčený, že túto tému je nevyhnutné riešiť nielen na lokálnej, ale aj národnej úrovni, za spolupráce všetkých kľúčových aktérov. Výstupy z úvodného prieskumu zameraného na problémy a výzvy najzraniteľnejších skupín v súvislosti s dopadmi zmeny klímy, by sa mali stať základom pre diskusiu v tejto oblasti na Slovensku a postupne by táto problematika mala byť zapracovávaná do lokálnych adaptačných politík – aby pri systematickej reakcii na zmenu klímy neboli opomínaní ani tí najviac zraniteľní.
Kontakt:
Mgr. Karin Kernerová, Karpatský rozvojový inštitút (kernerova@kri.sk)
Komentáre
