14. marca 1939 vznikol vojnový slovenský štát. Nebol to ani demokratický a ani právny štát, ak by sme ho mali definovať výrazmi 21. storočia. Mali sa dobre len tí, ktorí sa režimu slepo podriadili, slúžili mu a otrocky spolupracovali. Odmenou im bol rozdaný majetok spoluobčanov, ktorých režim obral o všetko, vrátane ľudských práv a dôstojnosti a vyviezol do vyhladzovacích táborov. Aktívni či pasívni kolaboranti fyzicky nestrádali, ale ich svedomie muselo zhorieť do tla, ak nejaké mali.
Dnes na tento štátny útvar pozerajú s obdivom len ľudia bez znalosti historických faktov, možno tiež potomkovia zlodejov, ktorí si prisvojili majetok deportovaných, alebo tí pomätenci, ktorí si myslia, že previniť sa dá aj narodením do „menejcennej rodiny“.
Netušíme, do ktorej kategórie dnes patria dokonale spriatelení ľavicoví a pravicoví extrémisti, neoľudáci, neonacisti, či členovia obecného zastupiteľstva vo Varíne a im podobní. V každom prípade sme presvedčení, že absolútna väčšina obyvateľov Slovenska dnes hľadí do budúcna s otvorenou mysľou, buduje moderné, demokratické, tolerantné a humánne Slovensko bez nutkania zameniť vlastenectvo za hrdosť na zločincov.
Richard Duda
predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku
Komentáre
