Parlament pred pár dňami schválil, že akcie vodární sa nesmú predávať súkromným firmám – voda pre východné Slovensko je vraj zachránená. Laici, poznajúci problematiku len z rýchlika, sa tľapkajú po pleci a píšu sebaoslavné texty, ako ju zachránili. Hoci… v skutočnosti si na ňu zrejme brúsia zuby.
Kiežby príbeh vodární bol taký jednoduchý, ako sa javí komunálnemu politikovi, ktorý sa o ne začal zaujímať pred sotva dvoma rokmi.
Vodárenské spoločnosti sú veľké lákadlo. Zabezpečujú zásobovane obyvateľov a podnikov strategickou komoditou, bez ktorej sa nedá existovať. Preto štát rozdelil akcie vodární medzi mestá a obce, podľa počtu obyvateľov. Tým zabezpečil, že žiadny akcionár nemá väčšinu a záujmy obyvateľov sú rovnomerne zohľadnené.
Či v obdobiach hojnosti, či v kríze, ľudia vodu potrebujú – nedá sa bez nej žiť. Vodárenstvo je preto stabilné odvetvie na desiatky rokov a pri rozumnom hospodárení mu nehrozia žiadne prekvapenia. Zásobovanie vodou vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (VVS) neberieme ako biznis, ale ako službu vo verejnom záujme. Preto máme pravidlá nastavené tak, že prípadný zisk opäť investujeme do rozširovania siete a do služieb občanom.
Práve pre svoju stabilitu sú však vodárenské spoločnosti zaujímavé pre súkromných investorov, ktorým ide práve o zisk. Rôzne snahy o privatizáciu VVS, a.s. sledujem so znepokojením nie posledné dva roky, ako niektorí lokálni politici, ktorí si dnes robia zásluhy, ale už do roku 2003. A od roku 2003 sa snažím robiť všetko pre ochranu spoločnosti a legitímnych záujmov akcionárov, teda miest, obcí a ich obyvateľov. VVS, a.s. napríklad už niekoľko rokov vykupuje svoje akcie od obcí, ktoré ich chcú predať.
V minulosti, dávnejšej i celkom nedávnej, som sa vďaka tomu stal terčom rôznych kampaní, ktorých skutočný dôvod som pochopil až neskôr.
Spis GORILA, v ktorom je zachytený rozhovor zástupcu Penty Savomíra Haščáka a šéfky vtedajšej šéfky FNM Anny Bubeníkovej už z roku 2006 popisuje plán na privatizáciu Vodární, ale aj plán na diskreditáciu.
GORILA 5.5.2006 18.48 – 21.41 hod.
(Anna Bubeníková, Jaroslav Haščák)
„… Bubeníková prechádza k Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. – VVS (základné imanie 7,348 mld. Sk), kde majú pripravený podobný scenár ako v prípade Stredoslovenskej a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti. V súčasnosti tam prebieha výber audítora na forenzný audit (3 záujemcovia). Bubeníková tlačí tohto kádeháka (pravdepodobne predseda dozornej rady Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. za FNM Ing. Anton Brath – riaditeľ sekcie práva, kontroly a sťažností FNM), že audítora musí dozorná rada schváliť do 6. (pravdepodobne júna), kedy bude vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti valné zhromaždenie. Audítorom sa má stať firma, čo sídli v Carltone (Bubeníková si nevie spomenúť na meno). Bubeníková a Haščák budú mať prístup k výsledkom uvedeného auditu a budú ho môcť ovplyvniť (dajú tam 2 svojich audítorov). Bubeníková hovorí, že ako problém sa jej javí, že hneď, ako začala získavať informácie okolo Východoslovenskej vodárenskej, tak Vladimil Podstránsky (financmajster SMK) volal Stanislavovi Hrehovi (predseda predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti), že Bubeníková im tam začína „núrať“. Na činnosť Bubeníkovej vo VVS sa predsedu dozornej rady WS Antona Bratha pýtal aj Daniel Végh (predseda výkonného výboru FNM za SMK). Végh chcel od Bratha všetky podklady, čo Brath a Bubeníková riešia vo Východoslovenskej vodárenskej. Végh to zdôvodnil, že uvedené podklady požaduje Ministerstvo financií (Podstránsky). Z uvedeného sa javí, že na predaj prevádzkovej činnosti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti má najväčší záujem SMK, ktorá vníma Bubeníkovú a PENTU ako neželanú konkurenciu.
Bubeníková navrhuje možnosť podsunúť redaktorke STV, ktorá sa zaoberá Podtatranskou vodárenskou spoločnosťou (vid relácia Reportéri na STV1 „Nenápadný škandál“) informácie zo zistení vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, čo by mohlo odvrátiť pozornosť od Podtatranskej vodárenskej spoločnosti. Haščák súhlasí.“
Záujem o Vodárne je teda starší, ako najnovší príbeh Čerhova. Podobné scenáre, spojené aj s útokmi, aj s pokusmi o diskreditáciu, ako sa spomínajú v Gorile, sa odvtedy zopakovali už niekoľkokrát. Od roku 2003 som už niekoľkokrát musel podniknúť obranné kroky na ochranu VVS, a.s.. Ibaže bez zbytočných fanfár, humbuku a pripisovania si zásluh. Zdalo by sa teda, že by som už na ne mal byť zvyknutý. Ale vždy sú nepríjemné.
Hocako je najnovšie rozhodnutie Národnej rady SR dobrou správou, situácia je o niečo zložitejšia, ako by sa splašenému aktivistovi na stoličke primátora veľkého mesta s len povrchnou znalosťou témy mohlo zdať. Zďaleka preto nemáme vyhraté a na oslavy je ešte priskoro. Práve naopak. Bolo by lákavé uspokojiť sa s víťazstvom. Ale práve to by bolo veľmi zradné.
Zachytili sme viaceré právne analýzy poukazujúce na to, že prijatá norma by mohla byť v rozpore s Ústavou SR. Tá totiž hovorí o rovnosti vlastníctva a neumožňuje nikoho diskriminovať v práve nadobudnúť majetok. Kiež by som sa mýlil, ale obávam sa, že môžeme ešte očakávať právny útok na túto úpravu.
V prípade, žeby nebola v rozpore s Ústavou SR, vynorila sa tu hrozba síce nenápadnejšia, ale o to nebezpečnejšia. A to, žeby vodárne ovládol jeden akcionár.
Akcie vodární by tak síce ostali v rukách samospráv, no záujmy malých miest by išli do úzadia a dá sa predpokladať, že akcionár, ktorý by ovládol majoritu, by presadzoval predovšetkým svoje záujmy – teda záujmy len mesta Košice.
Vonkoncom pritom nejde o scenár vymyslený.
Táto hrozba je dnes oveľa nebezpečnejšia, pretože je oveľa reálnejšia. Zatiaľ čo súkromný kapitál by pre ovládnutie VVS, a.s. musel skúpiť 51 % akcií a vynaložiť tak nemalý kapitál, napríklad Košice už pre ovládnutie VVS, a.s. základ majú. Dnes ovládajú 20,4 % akcií, a tak im stačí získať len 29,61 %. Primátor Košíc sa už aj pokúsil získať pre tento plán poslancov, aby mu na to z mestského rozpočtu vyčlenili zdroje.
Existuje dokument, v ktorom primátor Polaček navrhol, aby mesto Košice získalo 50,01 % vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. V prípade naplnenia tohto scenára by sa ostatné mestá a obce dostali na vedľajšiu koľaj.
Okrem toho tu boli už aj pokusy o rozdelenie VVS, a.s. na malé vodárenské spoločnosti, čo by pre malých akcionárov znamenalo zvýšenie cien vodného a stočného. Vo VVS, a.s. bol pri založení spoločnosti prijatý princíp solidárnosti, čo znamená, že všetci na celom východnom Slovensku majú rovnakú cenu za vodné a stočné, hoci v niektorých lokalitách by mohla byť cena, vzhľadom na náklady, oveľa vyššia.
Opäť sa teda opakuje vyššie spomenutý scenár aj s útokmi a diskreditačnou kampaňou voči VVS, a.s., ktorú práve pán primátor Polaček výdatne živí. Hoci rozumieme jeho snahe presadzovať záujmy svojho mesta, sú tu záujmy ostatných akcionárov, ktoré musíme obhajovať. Čeliť jeho perfídnym útokom nás oberá o čas, energiu ale aj zdroje, ktoré namiesto zmysluplnej práci, musíme venovať vysvetľovaniu a vyvracaniu jeho bludov.
Boj o vodu na východe teda ešte ani zďaleka nie je vyhratý a ešte o ňu bude treba zabojovať.
Stanislav Hreha, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
Komentáre
