Známa slovanská obyčaj Vynášanie Moreny má korene ešte v pohanských časoch, keď naši predkovia – prevažne poľnohospodári – uctievali tzv. prírodné božstvá a snažili sa získať ich priazeň alebo sa ich zlého pôsobenia zbaviť. Aj tohto roku v piatok 22. marca 2019 o 10:00 hod. organizuje Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s I. ZŠ ČSA Vynášanie Moreny na námestí pri penzióne Bodva v Moldave nad Bodvou.
Za celé tri desaťročia je obnovenie tejto obyčaje v réžii Mestského kultúrneho strediska a na jeho realizácii sa dlhé roky podieľajú moldavské školy ako aj Matica slovenská.
„V Moldave bola táto tradícia obnovená presne pred 30 rokmi – členmi bývalého Miniklubu, ktorý pôsobil pri Mestskom kultúrnom stredisku a neboli to folkloristi, ale skôr recesisti, ktorí sa tu neformálne stretávali, ale aj vzdelávali. Morena bola len čierna bábka so žltou tvárou ( lebo to boli klubové farby) a podobala sa skôr na smajlíka ako na tradičné slamenné figuríny, ktoré sa do 50. rokov minulého storočia vynášali v okolitých dedinách. Hŕstka klubistov sa prešla s bábkou po meste, zastavila sa na Mestskom národnom výbore, kde ich vtedajší predseda MNV Ing. Ivan Sokolovský pohostil šiškami“, spomína Jana Kovácsová, vtedajšia vedúca klubu.
Tradícia sa neujala hneď na prvýkrát – boli roky, keď sa Morena nevyniesla a aj také, keď sa vynášala tri krát. Po revolúcii, keď sa zvyk rozšíril aj do okolia, ho gymnazisti z Moldavy predvádzali aj v Rudníku a v Poproči – kde si nositelia tradícii ešte naň spomínali – a k Morene vtedy pribudol aj „ dzedo“.
Zapaľovanie Moreny je tiež rituál, ktorý každým rokom dopadne ináč. Väčšinou je potrebné bábku poliať nejakou horľavinou – a preto, keď sa raz obliala aj tyč a súčasný primátor Slavomír Borovský ju podpálil – takmer mu vzplanula aj ruka. V troch dekádach bol aj rok, keď ju nebolo možné horiacu hodiť do Bodvy, lebo v nej bolo málo vody.
Hádam najviac sa do pamäte Moldavčanov vrylo vynášanie Moreny, keď ju „dievčatám na kultúre“ ukradli „ chlapci z telky “ a vznikla z toho dokonalá reportáž skrytej kamery – lebo celá krádež bola len zinscenovaná, ale hľadanie a panika reálne. Tento záznam mal veľký úspech, bol súčasťou Moldavských dní , vyhral niekoľko ocenení a často sa premietal aj v iných televíziách.
Zvyk už má svoju vlastnú novodobú tradíciu a prešiel ako väčšina folklórnych prejavov od pôvodnej recesie, cez hľadanie autentických foriem, rozširovanie a zužovanie repertoáru až po novodobé symbolické udržiavanie tradície, ktorá už k mestu Moldava nad Bodvou neodmysliteľne patrí.
Tomáš Fülöp, Odbor masmediálnej komunikácie
Mestský úrad
Moldava nad Bodvou