Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa menila a dopĺňala Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, bola rozšírená právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd. Zároveň bola ústavnému súdu daná fakultatívna možnosť priznať sťažovateľom, ktorých práva boli porušené právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánov verejnej moci, primerané finančné zadosťučinenie.
Predmetnou novelou Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) sa tak rozšírila právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky ako jedného z mála orgánov ochrany ústavnosti v strednej Európe priznávať primerané finančné zadosťučinenie fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorých základné práva a slobody boli porušené. Obdobný právny inštitút v rámci svojej rozhodovacej činnosti používa aj Európsky súd pre ľudské práva.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy s poukazom na § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie, pričom ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný primerané finančné zadosťučinenie vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Ústavný súd v I. polroku 2018 priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v 142 nálezoch (pozri kompletný prehľad uvedených nálezov).
Ústavný súd za I. polrok 2018 priznal sťažovateľom v 142 nálezoch finančné zadosťučinenie celkovo vo výške 306 250 €, z toho:
- V 136 nálezoch ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie spolu
vo výške 301 750 €. - V 6 nálezoch ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa
čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru a sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie spolu vo výške 4 500 €.
Všeobecné súdy, vo vzťahu ku ktorým ústavný súd v I. polroku 2018 priznal v konaniach najvyššie finančné zadosťučinenie:
Okresný súd Bratislava I 29 500 €
Okresný súd Košice II 28 000 €
Okresný súd Žilina 20 000 €
Konania všeobecných súdov, na základe ktorých ústavný súd v I. polroku 2018 priznal najvyššie finančné zadosťučinenie v jednom konaní:
II. ÚS 535/2017 16 500 € Okresný súd Košice II 29 C 538/2015
I. ÚS 119/2018 12 000 €[1] Okresný súd Zvolen 6 C 298/2001
Krajský súd v Banskej Bystrici 13 Co 673/2015
IV. ÚS 248/2018 11 400 € Krajský súd v Nitre 19 Sp 19/2010
[1] Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici sú povinné vyplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľom rovným dielom.
V konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 535/2017 bol Okresný súd Košice II povinný vyplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 16 500 €. Konanie, proti ktorému smerovala ústavná sťažnosť, je na Okresnom súde Košice II vedené pod sp. zn. 29 C 538/2015 (pôvodne bolo vedené pod sp. zn. 29 C 34/1997). Žalobný návrh mesta Košice o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam bol Okresnému súdu Košice II doručený v roku 1997, pričom žaloba bola podaná proti desiatkam žalovaných, medzi inými aj proti právnym predchodcom sťažovateľov. Z uvedeného vyplýva, že predmetné konanie je na všeobecnom súde vedené už 21 rokov a dosiaľ nebolo právoplatne skončené, čím nedošlo k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako žalovaní v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzajú.
„Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti zastáva nenahraditeľné miesto v právnom poriadku Slovenskej republiky. Svojou rozhodovacou a inou činnosťou vyvíja tlak na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, aby v rámci ich rozhodovacej činnosti/nečinnosti nedochádzalo k porušovaniu základných práv a slobôd účastníkov konaní a aby kompetentné osoby zvážili vyvodenie dôsledkov proti konkrétnym sudcom všeobecných súdov, resp. iným osobám, ktoré sú za daný stav zodpovedné. Pomocou inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd čiastočne kompenzuje pochybenia všeobecných súdov a iných orgánov verejnej moci, zmierňuje následky zapríčinené porušením ústavou garantovaných základných práv a slobôd, a tým pomáha odstraňovať stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzajú účastníci konania,“ konštatuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd Slovenskej republiky.
Viac informácií Vám môže poskytnúť JUDr. Tomáš Senaj, Odbor tlačový a informačný, Kancelária Ústavného súdu SR
telefón: 055/7207 239, mobil: +421 905 404 222, e-mail: tomas.senaj@ustavnysud.sk
Komentáre
