Európsky parlament už od roku 1988 udeľuje cenu pomenovanú po ruskom fyzikovi a disidentovi Andrejovi Dmitrijevičovi Sacharovovi. Andrej Sacharov ako tvorca sovietskej vodíkovej bomby sa tak obával hrozieb nukleárneho zbrojenia, že sa následne snažil zvyšovať informovanosť o tom, čo by tieto hrozby mohli znamenať pre ľudstvo. Jeho úsilie bolo korunované podpísaním zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami (PTBT) pred viac ako 60 rokmi.
Sacharov však išiel ďalej a založil výbor na ochranu ľudských práv a obetí politických procesov, zasadzoval sa za prepustenie disidentov v Sovietskom zväze, stal sa odvážnym kritikom vládnuceho režimu v ZSSR a aj preto získal v roku 1975 Nobelovu cenu za mier. Sovietske orgány ho v snahe obmedziť jeho kontakty so svetom poslali do exilu v meste Gorkij (dnes Nižný Novgorod), odkiaľ dal v roku 1987 súhlas Európskemu parlamentu a jeho myšlienke vytvorenia ceny za slobodu myslenia, ktorá by niesla jeho meno. Hneď o rok ju získali prví dvaja laureáti – bojovník proti apartheidu v Južnej Afrike a neskorší prezident Nelson Mandela, a ruský disident a politický väzeň Anatolij Marčenko, ktorého nominoval sám Sacharov.
„Sme skutočne radi, že môžeme na našej pôde privítať a sprístupniť panelovú výstavu laureátov Sacharovova cena, ktorú nám zapožičala bratislavská Kancelária Európskeho parlamentu,“ povedala riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Prešove Valéria Závadská a pokračovala: „Jediným slovenským zástupcom medzi množstvom ocenených je Alexander Dubček, ktorý získal ocenenie v roku 1989, čo, ako vieme, bol veľmi dôležitý rok v našej histórii. Myslím, že môžeme byť hrdí, že aj taká malá krajina ako je Slovensko, mala osobnosť, ktorá toto významné ocenenie získala.“
Sacharovova cena je najvyšším uznaním udeľovaným Európskou úniou za boj v oblasti ochrany ľudských práv. Za 35 rokov udeľovania tejto ceny (1988-2023) ju získalo veľa jednotlivcov, ale aj skupín a organizácií, ktorí sa neváhali aj za cenu trápenia, uväznenia a neraz aj vlastných životov postaviť za slobodu myslenia a ochranu ľudských práv.
„Táto výstava bola od konca januára na Úrade Prešovského samosprávneho kraja v Prešove, ale to vôbec nevadí, že ďalší mesiac, od 26. februára do 28. marca, bude aj v našej knižnici na Námestí mládeže 1. Je vysoko pravdepodobné, že návštevníci Úradu PSK sú iní ako návštevníci vedeckej knižnice. Poväčšine sú to mladí ľudia a som presvedčená, že mnohí z nich nevedia vôbec nič alebo len veľmi málo o tomto ocenení. Veríme, že táto výstava im pomôže trochu spoznať svet boja za ľudské práva, aj jednotlivých laureátov ceny Andreja Sacharova. Viac nechcem prezrádzať, skôr chcem motivovať, aby ľudia prišli, aby si výstavu pozreli, lebo len tak zistia, že to, čo u nás považujeme za samozrejmé, je v mnohých krajinách potláčané pod hrozbou väzenia a smrti.“ dodala Valéria Závadská.
Súčasťou výstavy budú noviny, ktoré tiež dodala Kancelária EP na Slovensku a ktoré si budú môcť návštevníci vziať. V nich sa dočítajú základné informácie o laureátoch. V mnohých prípadoch ide o silné príbehy a takým je aj tragický príbeh poslednej laureátky, iba 22-ročnej Iránky Žíny Mahsy Amíní, ktorá ocenenie získala v roku 2023 in memoriam za boj za ľudské práva a slobodu žien v Iráne.
Kontakt pre médiá:
PhDr. Renáta Šmidová
pevná linka: +421 51 2451127
mobil: +421 917 996 974
e-mail: projekt@svkpo.gov.sk
Komentáre
