Dovoľujem si s odstupom času ponúknuť médiám, odbornej i širokej verejnosti pohľad na jednu z posledných „káuz“, ktorá podľa medializovaných informácií viedla k môjmu odvolaniu. Prevzatím rozhodnutia som ho akceptovala a o pozíciu Hlavnej architektky mesta Košice sa opätovne uchádzať nebudem.
Rada by som však, v záujme optimálneho urbanistického rozvoja Košíc, priblížila aj to, ako pod mojím vedením fungoval Útvar hlavného architekta mesta Košice, a k akému poznaniu ma priviedli moje pracovné skúsenosti. Súčasťou ÚHA som bola od roku 1992 a v pozícii poverenej Hlavnej architektky mesta Košice od roku 2012.
Útvar hlavného architekta (ÚHA) v Košiciach, ako nezávislá organizácia, bol v minulosti silným partnerom vedenia mesta a vzorom pre iné mestá. Obavy, ktoré po odchode Hlavného architekta mesta Košice Ing. arch. Martina Drahovského vyslovili renomovaní slovenskí architekti, sa žiaľ, naplnili. V roku 2011 bol ÚHA „zbavený svojprávnosti“ a degradovaný na referát, priamo podliehajúci vedúcemu oddelenia výstavby, investícii, stavebného úradu a životného prostredia. Ten bol priamym podriadeným riaditeľa Magistrátu mesta Košice. Pracovníci ÚHA tak boli často atakovaní a nerešpektovaní vedením mesta, ktoré malo, aj v odborných otázkach, nakoniec posledné slovo.
Napriek tomu si dovolím konštatovať, že pod mojím vedením, hoci v pozícii poverenej Hlavnej architektky, konal ÚHA vždy na vysokej odbornej úrovni. Snažili sme sa odolávať, a väčšinou sme aj odolali, rôznym tlakom. Z rôznych strán. Som si vedomá, že sme pritom, v niektorých prípadoch, mohli niekomu „dôležitému“ narušiť plány. Aj preto bolo za predchádzajúceho vedenia mesta na môj post vypísané výberové konanie. K zmene nedošlo pre kolegialitu architektov, ktorí výberové konanie odignorovali. Pripúšťam, že pri niektorých rozhodnutiach som bola „obídená“ a z úrovne vedenia magistrátu padli rozhodnutia, s ktorými som nesúhlasila. Tak sú však nastavené právomoci. Rovnako ma mrzí, že sme, paradoxne, museli čeliť aj hlasom občianskych aktivistov. Neviem, či išlo o nepochopenie, neporozumenie územnoplánovacím postupom, alebo tiež „iba“ o záujmy.
Dovolím si preto tvrdiť, že aj s odstupom času si stojím za svojimi rozhodnutiami a stanoviskami, ktoré sme ako ÚHA vydávali. Povedala som to aj súčasnému primátorovi Jaroslavovi Polačekovi. Ak som v minulosti musela rešpektovať rozhodnutia vedenia mesta, alebo ak som súhlasila s kompromisom, išlo o veci „na hrane“, ktoré bolo možné riešiť inak. Ale nikdy sme, ani ja, ani moji kolegovia, hranicu odbornosti neprekročili.
Kauza výstavby pri kláštore na Sídlisku KVP
Ako príklad nepochopenia našich rozhodnutí spomeniem len jednu z posledných káuz – povolenie výstavby rodinných domov na Sídlisku KVP vedľa karmelitánskeho kláštora. Hoci sa to dotknutej strane nepáči, povolenie výstavby je v súlade s platným územným plánom. Nie je preto možné ÚHA vyčítať, že vydal súhlasné stanovisko pre dané územie. V zmysle územného plánu je totiž na monofunkčných plochách možné umiestniť do 19 % funkcie, ktorá nie je rušivou funkciou. A bývanie nie je funkciou, ktorá by bola k základnej funkcii športu rušivá. Navyše, investor ochotne rešpektoval podmienky suseda – kláštora a znížil výšku stavebného objektu tak, aby nedochádzalo k vizuálnemu kontaktu s jeho obyvateľkami.
Oponenti tejto výstavby poukazujú aj na to, že mesto Košice parcelu predalo pre výstavbu jazdiarne. Ak však chcelo, aby tým bol investor viazaný, zámer malo zadefinovať v predajnej zmluve. Mesto môže kroky investorov, prostredníctvom právneho oddelenia, podmieňovať a prípadne aj kontrolovať. Referát výstavby dokonca vydáva za mesto Košice stanoviská, v ktorých kontroluje záujmy mesta na mestských parcelách, ak boli dotknuté výstavbou.
Obviňovať zo vzniknutej kolízie záujmov ÚHA preto nie je namieste. Na problémy s predajom mestského majetku sme totiž poukazovali mnoho rokov. Žiadali sme, aby mesto predávalo parcely až po vydaní stavebného povolenia, keď už nemôže dôjsť k zámene objektu výstavby na predaných parcelách. Ak by sa tak stalo, investor by musel realizovať iba takú výstavbu, na aký účel mu bola parcela predaná. Naše upozornenie však neboli vypočuté.
V danej veci, aj po odvolaní z funkcie, trvám na tom, že ÚHA nepochybilo. Zdôrazňujem, že nie je v náplni ÚHA kontrolovať zmluvy. ÚHA má vydávať stanoviská, ktoré sú v súlade s platným územným plánom.
To, že navrhovaná výstavba pri kláštore karmelitánok, tak ako sme ju odobrili, je v súlade s platným Územným plánom (ÚPN) mesta Košice, dokladá aj posudok Ing. arch. Viktora Malinovského. O vyslovenie odborného názoru ho požiadali zástupcovia Rádu bosých karmelitánok preblahoslavenej Panny Márie z Hory Karmel Košice. S jeho súhlasom zverejňujem časť z takmer štvorstranového vyjadrenia:
„(…) Podstatou údajného nedorozumenia, sporu, je spôsob výpočtu, ktorým Referát Útvar hlavného architekta mesta Košice určil koľko percent plochy základnej funkcie (v tomto prípade „plochy športovorekreačného vyššieho vybavenia“ a „plochy mestského a nadmestského občianskeho vybavenia“) môže slúžiť pre doplnkovú funkciu (v tomto prípade „plochy bývania v rodinných domoch“).
(…) Referát ÚHA mesta Košice zvolil správny spôsob výpočtu, keď pre výpočet 19% pre doplnkovú funkciu bral za základ (100%) celkovú rozlohu predmetných funkčných plôch a to každú funkčnú plochu samostatne. Keďže sa jedná o ÚPN na úrovni obce a nie zóny, nie je možne výpočet aplikovať na časť funkčnej plochy, resp. na konkrétnu parcelu, či pozemok. Veľkosť, kapacita a rozmiestnenie (priestorové usporiadanie) funkčných plôch bolo v ÚPN navrhované pre potreby celého mesta. Záväzná časť ÚPN a jej regulatívy sú určené a platia pre funkčné plochy a nie pozemky, či parcely. Správny postup výpočtu odráža tieto skutočnosti a bol metodicky vykonaný správne.
(…) Výpočet výmer jednotlivých plôch, resp. výpočet 19% podielu z určitej plochy je preto potrebné brať ako orientačný výpočet. Spôsob výpočtu pokladám z už uvedených dôvodov za správny a korektný, a stotožňujem sa s názorom Mesta Košice a Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky.
Na záver si dovolím vysloviť názor, že toto nedorozumenie, resp. spor nepatrí do oblasti územnoplánovacej legislatívy, ale skôr do oblasti všeobecných pravidiel vzájomného spolužitia.“
***
Pôsobenie a činnosť ÚHA pod mojím vedením
Okrem množstva bežnej práce a úloh, ktoré musí referát Útvaru hlavného architekta mesta Košice vykonávať, som za prioritu považovala naštartovanie prípravných prác pre nový územný plán mesta.V záujme skvalitňovania našej práce sme organizovali aj odborné konferencie a stretnutia na medzinárodnej úrovni. Medzi dôležité patrili tieto aktivity:
- Dali sme spracovať „Výškové zónovanie“ pre mesto. Táto štúdia preverila, ako by mohlo mesto rásť do výšky, a kde je potrebné rešpektovať jestvujúce priehľady na historickú časť mesta.
- Dali sme spracovať štúdiu „Mestskej zelene“. Štúdia ukázala, že v meste máme dostatočné plochy zelene, ktoré vysoko prekračujú tabuľkový priemer na jedného obyvateľa. Zároveň upozornila na nedostatočnú kvalitu zelene a navrhla riešenie.
- Dali sme spracovať urbanistickú štúdiu územia okolo Hornádu, ktorá načrtla, ako by sa malo rozvíjať a využívať toto územie.
- Organizovali sme odborné konferencie, ktoré mali za cieľ komunikovať so slovenskou odbornou verejnosťou, i odborníkmi zo zahraničia, a inšpirovať sa nimi pri spracovaní nového územného plánu mesta.
- Zasadila som sa o vznik a chod dvoch komisií: komisie debarierizácie a komisie pamätihodností. Obe sú poradným orgánom primátora. Jedným z výsledkov komisie pamätihodností, ktorému som predsedala, bola mapa pamätihodností, na ktorej máme zaznačené všetky umelecké diela, národné kultúrne pamiatky v meste. Mapa má zároveň slúžiť na vyznačovanie ďalších pamätihodnosti mesta. Podobne je spracovaná aj mapa debarierizácie. Obe mapy si vyžadujú každoročnú aktualizáciu.
- Začali sme pracovať na úlohách týkajúcich sa klimatických zmien a zámeru pretvárať Košice na Smart City.
- Začali sme robiť zmeny a doplnky ÚPN zóny Lorinčík a ÚPN zóny Šaca.
- Vo vlastnej réžii sme spracovali štúdiu na Čermeľské údolie.
- Pripravovali sme sa na rozbehnutie spracovania ÚPN zón Poľov, Girbeš a Čermeľské údolie.
- Naplánovali sme potrebné zmeny a doplnky ÚPN zón Myslava, Ťahanovce a Košická Nová Ves, aktualizáciu regulačného plánu obvodového centra Terasa a regulačného plánu Moskovskej triedy.
- Začali sme s prípravami na spracovanie zástavby Wuppertálskej ulice.
- Zaviazali sme sa pre mestskú časť Nad jazerom spracovať štúdiu rekreačnej zóny jazera.
- Začali sme pripravovať štúdiu na riešenie námestia pri obchodnom dome Ural.
- K naplánovaným aktivitám sme zaradili štúdiu pre mestskú časť Pereš, ktorá preverí možnosti aktualizácie ÚPN zóny Pereš.
- Pripravili sme podklady pre dopravno-kapacitné posúdenie územia v okolí Alvinczyho ulice, kde sú územné rezervy pre dostavbu. Potrebné je zvážiť zahustenie územia, aby nebolo na úkor jestvujúcej zástavby .
- Dali sme spracovať externú dopravnú štúdiu pre územie Festivalového námestia. Nezávislý návrh sme si vyžiadali vzhľadom na komplikovanú dopravnú situáciu a viacero navrhovaných dopravných riešení.
- Zorganizovali sme niekoľko medzinárodných konferencií za účasti architektov – urbanistov z Francúzska, Nemecka , Česka a Slovenska.
Personálne posilnenie ÚHA
Na základe skúseností, našich kompetencií a rozšírenej agendy bolo mojím zámerom, žiaľ nezrealizovaným, ÚHA personálne posilniť. Pre riaditeľa magistrátu som mala pripravený materiál s presne určenými pozíciami a úsekmi, ktoré je potrebné doplniť. Nie je to však nič nové. Celé roky hovoríme, že sme poddimenzovaní. V porovnaní s Bratislavou, ktorá má dvakrát väčšie územie a rovnako dvakrát viac obyvateľov, jej hlavný architekt má spolu s oddelením územného rozvoja k dispozícii viac ako štvornásobok zamestnancov. Problémom je aj to, že na ÚHA v Košiciach chýbajú zamestnanci s odbornou praxou. Predovšetkým skúsení špecialisti – dopravní inžinieri a architekti urbanisti. Riešili sme to externými zmluvami, napríklad dopravné riešenia sme si objednávali u kolegov z Prahy. Aj preto sme mohli fungovať ako skutočne odborný orgán, o ktorý sa mohlo oprieť vedenie mesta, odborníci, ktorí chceli v meste stavať, aj obyvatelia. Uvedomila som si tiež, aké potrebné je pri územných zmenách posilniť komunikáciu s občanmi, nielen s odbornou verejnosťou. Zvlášť v súčasnosti, keď obyvatelia mesta vstupujú do všetkých procesov územného plánovania. A niekedy iba z nedorozumenia vznikajú zbytočné spory. Odborné argumenty vieme poskytnúť, komunikácia si ale rovnako vyžaduje odborníka.
ÚHA a petície
Rada by som uviedla na pravú mieru vzťah ÚHA mesta Košice k rôznym petíciám proti výstavbe. V poslednom čase pribúdajú a vo verejnosti vzniká dojem, že ak ľudia proti nejakému projektu spíšu petíciu, automaticky bude zastavený. Je to však nedorozumenie a nebezpečný jav, ktorý môže byť zneužitý.
Plne rešpektujem právo občanov na názor, aj formou petície. Odborníci na ÚHA však musia petíciu odborne vyhodnotiť. Ak je projektová dokumentácia v súlade s územným plánom, ÚHA nemôže vydať záporné stanovisko k realizácii stavby. Ak petícia upozorňuje na projekt, ktorý je v rozpore s územným plánom, tak je to namieste a petícia sa musí rešpektovať. Po dobu môjho pôsobenia na ÚHA sme však takýto problém nikdy neriešili. Takmer vždy bolo dôvodom spísania petície to, že novým projektom dotknutí ľudia chceli zabrániť akýmkoľvek zmenám a stavebnému ruchu v ich bezprostrednom okolí. Rozumiem tomu, ale považujem za nečestné neupozorniť na to, že ak územný plán na súkromných parcelách zástavbu umožňuje, zabrániť v nej môže byť protizákonné. A nakoniec, môžeme na to z mestského rozpočtu doplácať všetci. Ak si investor, na základe platného územného plánu vopred pripraví územie, kúpi ho, spracuje štúdiu a koná v zmysle stavebného zákona, nemáme právo mu výstavbu zastaviť. Môžeme ju pripomienkovať, navrhovať úpravy, ale zastaviť nie. Ak koná v súlade so stavebným zákonom a územným plánom, môže nás žalovať za spôsobenú škodu a ušlý zisk.
Rozvoj mesta Košice
Spracovať tento odpočet som sa rozhodla, pretože považujem za dôležité a zodpovedné, aby mala verejnosť aspoň základné informácie o fungovaní ÚHA mesta Košice. A tiež, aby ľudia rozumeli, čo a prečo sa v rámci výstavby v meste deje. Nový územný plán Košíc smeruje ku kompaktnému mestu s malými vzdialenosťami. Občania síce môžu vnímať zahusťovanie negatívne, ale je to ekonomická nevyhnutnosť vo všetkých veľkých mestách. Preto je dobré, aby aj obyvatelia Košíc vedeli, že v dlhodobom pláne rozvoja mesta je zámerom stavať všade tam, kde sa to dá, a kde s tým počíta územný plán. Výstavba, ako aj prestavba mesta, by mali smerovať k vytváraniu príjemného mestského prostredia, kde ľudia budú žiť kvalitný každodenný život. Jestvujúce ulice potrebujeme prestavať tak, aby neslúžili len ako dopravná tepna. Aby vznikol priestor so živým parterom pre občana, kde bude môcť využívať rôzne služby a pobudnúť so susedmi či priateľmi. Kvalitne a premyslene vytvárať mesto, v ktorom budú jeho obyvatelia skutočne žiť. Na to by mal dohliadať práve ÚHA mesta Košice, ale ako skutočne nezávislý odborný orgán.
V prípade záujmu médií som pripravená problematiku bližšie vysvetliť a odpovedať na novinárske otázky. Prosím však o primeraný a korektný časový limit.
Kontakt pre médiá:
Komentáre
