Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) vyslovil v I. polroku 2018 porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v 144 nálezoch.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Najpočetnejšiu skupinu sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb tvoria sťažnosti týkajúce sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), o čom svedčí 144 nálezov, v ktorých ÚS SR vyslovil porušenie týchto práv (pozri kompletný prehľad uvedených nálezov).
Z celkového počtu 144 nálezov, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie práva podľa uvedeného článku ústavy alebo dohovoru, sa porušenie práv týkalo:
- 91 občianskoprávnych vecí,
- 19 exekučných vecí,
- 12 obchodnoprávnych vecí,
- 10 trestných vecí,
- 6 rodinných vecí,
- 3 dedičských vecí,
- 2 pracovnoprávnych vecí,
- 1 konania správneho súdnictva.
ÚS SR v I. polroku 2018 vydal najviac nálezov vyslovujúcich porušenie práva podľa uvedeného článku ústavy alebo dohovoru vo vzťahu k rozhodovacej činnosti týchto všeobecných súdov:
- Okresný súd Bratislava I v 17 nálezoch,
- Okresný súd Žilina v 13 nálezoch,
- Okresný súd Piešťany v 12 nálezoch,
- Okresný súd Bratislava III v 8 nálezoch,
- Okresný súd Košice-okolie v 8 nálezoch.
Z celkového počtu 144 nálezov, v ktorých ÚS SR v I. polroku 2018 vyslovil porušenie práva podľa uvedeného článku ústavy alebo dohovoru, sťažovateľom v 136 nálezoch priznal primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 301 750 €.
Jedným z konaní, v ktorom ústavný súd zistil závažné porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo konanie I. ÚS 34/2018, v ktorom ÚS SR posudzoval postup Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 789/1994.
„Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá od jeho začatia 23,5 roka a od vstupu sťažovateľky do konania takmer 14 rokov bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. Už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná. Ústavný súd poukazuje na najvýraznejšie procesné pochybenie okresného súdu, ktorý dovolanie podané žalobcami proti rozsudku odvolacieho súdu č. k. 11 Co 339/2008-251 z 19. mája 2010 doručené okresnému súdu 29. júla 2010 riadne nezažurnalizoval a napriek upozorneniu žalobcov na toto pochybenie súdu (doručené súdu 6. mája 2011) vyzval žalobcov na zaplatenie poplatku za dovolanie až výzvou z 28. mája 2013, doručil dovolanie na vyjadrenie žalovaným až podaním z 3. septembra 2013 a predložil na rozhodnutie dovolaciemu súdu až 13. decembra 2013, teda po viac ako 3 rokoch a 5 mesiacoch od podania dovolania okresnému súdu,“ ozrejmuje predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.
„Pri rozhodovaní o predmetných sťažnostiach ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry a taktiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie nežiaduceho stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, a to konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote. Samotným prerokovaním veci sa totiž neodstráni pretrvávajúci stav právnej neistoty. K jeho odstráneniu dochádza až právoplatným rozhodnutím v merite veci. Základnou povinnosťou každého sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, aby nedošlo k porušeniu základných práv účastníkov konania,“ uzatvára predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd Slovenskej republiky.
Viac informácií Vám môže poskytnúť hovorkyňa Ústavného súdu SR PhDr. Martina Ferencová, PhD.
telefón: 055/7207 295, mobil: +421 918 827 344, e-mail: martina.ferencova@ustavnysud.sk
Komentáre
