Na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach sa 4. – 5. apríla 2024 konala II. česko-slovenskú apidologická konferencia BeeConnected 2024 a národné podujatie projektu B-THENET. S univerzitou na jej príprave spolupracovali Stredná odborná škola pod Bánošom Banská Bystrica, Slovenský zväz včelárov a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Hlavnou témou konferencie BeeConnected bol vedecký výskum v oblasti včiel medonosných, ostatných včiel, čmeliakov, ako aj v oblasti včelích produktov či geoinformatických a bioinformatických analýz spojených so včelami.
„Pokračujeme v česko – slovenskej spolupráci, ktorú vlani začala Palackého univerzita v Olomouci. Chceme sa striedať pri organizovaní konferencií, aby sme si mohli vymieňať skúseností z apidologického výskumu, ale prepájať ho aj praxou a skúsenosťami včelárov. Očakávame, že takéto prepojenie medzi vedou a praktizujúcimi včelármi prinesie podnety a ukáže problémy, ktoré treba riešiť,“ vysvetľuje odborná garantka konferencie, vedúca Katedry mikrobiológie a imunológie UVLF prof. MVDr. Dagmar Mudroňová, PhD. „Veľký priestor dostávajú študenti i mladí vedeckí pracovníci, aby prezentovali výsledky svojej práce, ale si aj vytvorili nové väzby, zorganizovali výmenné pobyty s kolegami. Zapojenie mladých je v tejto oblasti mimoriadne dôležité aj vzhľadom na starnutie včelárskej komunity.“
S hlavnou prednáškou vystúpila vedkyňa v oblasti apidológie, ale aj dlhoročná vášnivá včelárka profesorka Ivana Tlak Gajger z Katedry biológie a patológie rýb a včiel na Veterinárnej fakulte Univerzity v Záhrebe v Chorvátsku. Dlhodobo sa venuje výskumu v oblasti faktorov ovplyvňujúcich zdravie včiel, liečby a prevencie ochorení včiel. Konštatovala, že hlavných príčin úbytku včiel, oslabenia včelstiev a strát na včelstvách je viacero, napríklad prítomnosť patogénov, škodcov, predátorov, inváznych druhov, ničiteľov hniezd, negatívnych klimatických a environmentálnych faktorov, intenzifikácia poľnohospodárstva, strata biotopov a spôsoby hospodárenia. „Na zabezpečenie dobrého stavu vzácnych včelích populácií musia byť včelári informovaní a treba aktualizovať najnovšie postupy a opatrenia biologickej bezpečnosti. Prijatím proaktívnych opatrení je možné pomôcť udržať zdravé včelie rodiny a podporiť životne dôležité opeľovanie pre zásobovanie potravinami a udržiavanie ekosystému. Voľne žijúce včely sú ohrozené zmenou klímy, zvýšením extrémnych teplôt a zrážok, čo môže viesť k zvýšenému výskytu vírusov. Kontinuálna liečba včiel medonosných probiotikami môže pomôcť chrániť včely medonosné pred negatívnymi účinkami herbicídov na poliach zlepšením ich mikrobiómu a imunitných funkcií,“ zdôraznila Ivana Tlak Gajger. Pripomenula, že je nevyhnutné prijať aktívne opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov, aby sa zabezpečilo zdravie včiel i životného prostredia. Prioritou by malo byť spoločné úsilie zamerané na vytvorenie udržateľných včelárskych postupov s prístupom One health (Jedno spoločné zdravie).
Zhromažďovať najlepšie včelárske postupy a inovácie a vymieňať si ich so včelármi, poradcami a ďalšími zainteresovanými stranami je cieľom európskeho projektu B-THENET, do ktorého je prostredníctvom UVLF zapojené aj Slovensko. Chce pomôcť modernizovať včelárstvo a podporovať odolné a konkurencieschopnejšie odvetvie, diskutovať a harmonizovať najlepšie včelárske postupy v Európe prostredníctvom prvej digitálnej platformy pre európskych včelárov. Do spoločnej siete sú zapojené krajiny prostredníctvom národných centier projektu B-THENET v Belgicku, Dánsku, Grécku, Chorvátsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku, Švédsku, Taliansku. Spolupracujúcich partnerov zastupujú národné včelárske združenia a výskumné inštitúcie v každej zúčastnenej krajine.
O doterajších poznatkoch, ktoré sa podarilo zhromaždiť vďaka medzinárodnej platforme, sa podelili účastníci konferencie v piatok 5. apríla na národnom podujatí projektu B-THENET na Slovensku. Náplňou boli aj prednášky o správnych včelárskych postupoch a opatreniach pri závažných ochoreniach včiel, najmä klieštikovitosti a more včelieho plodu. Podujatie bolo určené včelárom, poradcom, vedcom a každému, kto sa zaujíma o túto problematiku. Jednou z tém, ktorá súvisí s problematikou je aj starnutie včelárskej komunity. Pociťuje ho väčšina európskych krajín. Potvrdzujú to aj doterajšie skúsenosti partnerov z 13 krajín, podieľajúcich sa na spoločnom projekte B-THENET, ktorý vytvára tematickú sieť EÚ pre udržateľné včelárstvo. „Na to, aká sme malá krajina, sme na tom na Slovensku ešte celkom dobre. Včelárstvo sa u nás darí popularizovať, pribúdajú mladí ľudia, ktorí sa mu venujú. Starší včelári k tomu vedú synov a vnukov, ale aj dcéry a vnučky. Výrazne pomáha aj školiace stredisko pri SOŠ pod Bánošom v Banskej Bystrici, kde robia víkendové kurzy pre mladých i pokročilých včelárov. Získavajú tam toľko vedomostí a skúseností, že sa vedia posunúť až na úroveň poradcu alebo klinického pracovníka,“ konštatuje Dagmar Mudroňová.
Horšie je to s využívaním moderných technológií, s ktorými si staršia včelárska komunita nevie poradiť tak ľahko. „Starší včelári s tým majú problém, nechcú sa veľmi prihlasovať ani do spomínanej siete a digitálnej platformy. Internetový webinár je pre nich neprijateľná forma, preferujú klasické semináre, kde môžu hovoriť z očí do očí. Partneri v projekte nám hlásia, že majú ohromný problém nájsť mladých včelárov. Vo väčšine krajín sa vekový priemer blíži k 60 rokom. My môžeme hovoriť o šťastí, že máme aj mladých,“ dodáva Dagmar Mudroňová, ktorá spolu s prof. MVDr. Jurajom Toporčákom, PhD. z Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat Univerzitnej veterinárnej nemocnice v Košiciach riadi slovenské národné centrum B-THENET.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach sa pri výchove veterinárnych lekárov od svojich začiatkov venuje aj chovu a chorobám včiel. Študenti popri vedomostiach nadobúdajú aj zručnosti v školskej včelnici v Účelovom zariadení pre chov zveri, rýb a včiel. Tí, ktorí podľahnú vášni, majú možnosť pracovať aj v záujmovom včelárskom klube. „Na univerzite sa venujeme nielen vzdelávanie v oblasti včiel a včelárstva, ale naši tvoriví pracovníci riešia výskumné úlohy na rôznych pracoviskách – na katedre mikrobiológie a imunológie, na katedre farmakológie a toxikológie, na katedrách chémie, biochémie a biofyziky, ale aj v ústavoch SAV a v spolupráci so zahraničnými partnermi,“ uviedla prorektorka UVLF prof. MVDr. Zuzana Kostecká, PhD. Vedci na Katedre mikrobiológie a imunológie UVLF sa dlhodobo venujú napr. výskumu probiotických baktérií a látok naturálneho pôvodu s cieľom znížiť používanie antibiotík v chovoch zvierat. Pomôže to zvýšiť kvalitu a zdravotnú bezpečnosť potravín a znížiť zaťaženie životného prostredia. Okrem štúdia vplyvu probiotík a naturálnych látok na imunitnú odpoveď a črevnú mikrobiotu rôznych druhov zvierat, najmä však málo preštudovaných druhov ako sú ryby, včely a hydina, sa venujú aj vývoju nových preparátov na báze prospešných baktérií a prírodných látok.
Mgr. Zuzana Bobriková, hovorkyňa
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie
zuzana.bobrikova@uvlf.sk
+421 917 869 914
www.uvlf.sk
Komentáre
