Posledný februárový deň 2024 si členovia Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov (RO SSN) v Košiciach zapamätajú ako deň, v ktorom ich našla smutná správa, že len pred pár dňami nás navždy opustil vzácny človek a kolega – doyen slovenskej teatrológie i žurnalistiky Tibor Ferko. K svojim celoživotným súputníkom v „nebeskom redakčnom tíme“ sa pripojil len mesiac pred dovŕšením 92 rokov, ktoré by oslávil 2. apríla.
Košický rodák T. Ferko absolvoval štúdium teatrológie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Prakticky až do posledných dní svojho života sa upísal dvom vášňam – divadlu a slovu. Ako novinár pôsobil až do pohnutých augustových dní v roku 1968 – naposledy ako vedúci umeleckého programu košického štúdia Slovenskej televízie. Bolo takpovediac verejným tajomstvom, že v mentálnej výbave T. Ferka nikdy neabsentovala odvaha pomenovať veci pravým menom, preto neprekvapuje, že zo známych normalizačných dôvodov musel po roku 1969 vystriedať viaceré robotnícke povolania. Žiadne protivenstvo života však Tibora nezlomilo a často mi pripomínal slová z Talmudu: „Pravda nie je pod povrchom, lebo pod povrchom je ďalší povrch“.
Do milovaného stánku múzy Thálie sa T. Ferko vrátil v roku 1976 ako dramaturg činohry Štátneho divadla v Košiciach. V rokoch 1990 až 2000 pôsobil ako zahraničný spravodajca denníka Národná obroda v Budapešti, neskôr bol zástupcom šéfredaktora denníka Slovenský východ, vedúcim redaktorom Sme na východe – prílohy denníka Sme, šéfredaktorom dvojtýždenníka Euroreport. Mnohí sme práve po jeho boku absolvovali tú najvyššiu školu žurnalistiky. A tak sme sa mohli každodenne presviedčať, že jej zákonitostiam, najmä však pravde a poctivému novinárskemu remeslu, sa náš kolega Tibor nikdy nespreneveril.
Zo svojich pevných morálnych zásad neuhol ani o piaď a nevzdal sa ani svojej celoživotnej túžby, ba až posadnutosti písať. Na svojom konte má T. Ferko pozoruhodné romány Občan O(t)o, Pokušenie starého kocúra, Lásky hra osudná, Keď chameleón nemá nohy, v roku 2023 k ním pridal knihu poviedok Polkruhy dúhy. Z jeho pera vzišli početné dramatické texty a televízne scenáre, prekladal z češtiny, ruštiny a maďarčiny. A neustále, až tvrdošijne písal do viacerých médií či na vlastnom blogu – najmä politické komentáre, glosy a eseje, pre teatrologickú tlač kritiky a štúdie z divadelnej teórie a dejín.
Celoživotnou láskou T. Ferka bolo nepochybne divadlo, a tak neprekvapí, že najväčší hold mu vzdal jedinečnou monografiou Divadelné letopisy mesta Cassa, Caschau, Kassa, Košice, 1557 – 1945 v súvislostiach dejín. Prvým syntetickým dejinám divadla v meste Košice na 870-tich stranách textu udelila jedno z ocenení medzinárodná porota súťaže Ceny Egona Erwina Kischa za diela literatúry faktu, vydané v roku 2013. Táto prestížna cena sa udeľuje od roku 1992 českým a slovenským spisovateľom literatúry faktu. Nadáciu založila roku 1990 manželka svetoznámeho novinára a spisovateľa E. E. Kischa pani Gisela Kischová. Po zániku Zväzu československých spisovateľov prevzali patronát nad Cenou česká Obec spisovatelů a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska.
Permanentnú samovravu o sebe a o svete T. Ferko neprerušil za 92 rokov svojho, nepochybne nevšedného, života azda ani na jediný deň. Dôvod bol prostý – život mal dobre prečítaný, čo azda najvýstižnejšie pomenoval publicista Anton Kret v súvislosti s už spomínaným románom T. Ferka Občan O(t)o: „Autor je múdry, lebo vie preniknúť pod škrupinu vecí; je talentovaný, lebo to, čo zistil, vie aj sformulovať; a je spisovateľ, lebo vie toto všetko použiť v správnom čase a na správnom mieste.“
A tak spolu s mnohými kolegami, ktorým Tiborove filozofické dumky o živote a ľuďoch okolo nás už teraz chýbajú, venujem vzácnemu priateľovi na rozlúčku verš z jedného novoročného želania, ktoré mi poslal:
„Vede cesta, teče řeka,
kdo ví, co mně letos čeká.
Štěstí? Láska? Smůla? Zdraví?
Dobře, že to člověk neví…“
Tibor, bolo mi veľkou cťou i potešením, patriť do Tvojho špeciálneho „polkruhu dúhy“, teda medzi Tvojich priateľov. Vždy budem na Teba spomínať ako na múdreho, láskavého človeka, ktorý nikdy nerezignoval, hoci mu to život neraz ponúkal ako schodnejšiu cestu. Vybral si si však tú svoju. Kľukatú a plnú výmoľov, ale ako rovného chlapa Ťa spoľahlivo doviedla až do vskutku kvalitného cieľa. A táto výsada nie je dopriata každému. Odpočívaj v pokoji!
Česť Tvojej pamiatke!
Beáta Penxová-Mačingová, predsedníčka RO SSN Košice
Komentáre
