Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry predstavuje verejnosti novú publikáciu s názvom Vakeribena. So e baba the o papus vakerde. (Rozprávania. Čo babka a dedko rozprávali.), ktorá čitateľovi približuje ľudovú slovesnosť Rómov v jej aktuálnej podobe. V knihe nájdete 21 rozprávaní, krátkych príbehov v slovenskom a rómskom jazyku, originálne ilustrácie vytvoril rómsky výtvarník Jozef Fečo. „V príbehoch paramisarov (rozprávačov) som našla niečo, čo ma vytrhlo z reality alebo naopak vrátilo do reality, ktorá je vzdialená od tej mojej,“ hovorí autorka Jana Gáborová Kroková.
Nová publikácia prináša odbornú časť, v ktorej autorka prezentuje výstupy svojho výskumu rómskej ľudovej slovesnosti a umeleckú časť – samotné príbehy rómskych rozprávačov. Zameriava sa na aktuálne žánrové podoby ľudovej slovesnosti z literárnovednej perspektívy, rozprávania (vakeribena) tematicky rozdeľuje a špecifikuje v nich napr. memoráty, vtipné príbehy, múdre slová…, čím doplňuje priestor pre význam, poslanie a hodnotu rozprávaní.
„Ľudová slovesnosť Rómov pretrváva v rómskych komunitách v súčasnosti v podobe rozprávania životných skúseností a právd. Tieto rozprávania sú psychologickou očistou a procesom zmierňovania častokrát ťažkých životných osudov, náročných chvíľ, s ktorými sa rozprávači stretli,“ približuje Jana Gáborová Kroková.
Podľa profesora Petra Kášu z Prešovskej univerzity, ktorý bol jedným z recenzentov, je nová kniha zaujímavá z troch aspektov – etnologického, jazykového a literárneho. Záznamy majú podľa jeho slov neopakovateľnú autenticitu a úprimnosť a publikácia je pokračovaním v skúmaní témy rómskej ľudovej slovesnosti z dávnejšej minulosti.
Publikácia vychádza v dvojjazyčnej podobe, pričom rómska verzia je prezentovaná v dialekte abovského a šarišského regiónu.
„Rozprávači sú vo vyjadreniach niekedy úsporní až strohí, niektoré príbehy sú postavené na veľmi detailnom monológu konkrétnej situácie. Podaktoré príbehy sú zobrazené až v príliš reálnej rovine, pretože aj ťažké až tragické momenty života sú opísané bez komentára, akoby nezúčastnene. Rozprávači pritom nie sú iba vážni, vedia využiť aj iróniu a sarkazmus,“ spresňuje odborník na rómsky jazyk a recenzent knihy Stanislav Cina.
Podľa jeho slov samotný dej príbehov je pasívny až mierne dynamický, pričom nechávajú mnohé dejové línie zámerne otvorené a poskytujú tak čitateľovi priestor na vlastný vklad a dotvorenie rozprávania.
Vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied Klara Kohoutová v súvislosti s novou publikáciou pripomína, že Rómovia sú častokrát objektom skúmania rôznych výskumníkov.
„Príklady z rôznych kútov sveta svedčia o tom, že Rómovia často slúžia ako objekt vedeckého skúmania, pričom málokedy im je poskytnutá príležitosť zdieľať svoje vlastné perspektívy. Tým sú Rómovia vylúčení ako aktéri pri vytváraní prameňov týkajúcich sa ich vlastnej histórie a kultúry,“ upozornila K. Kohoutová.
Kontakt pre médiá:
PhDr. Renáta Šmidová
pevná linka: +421 51 2451127
mobil: +421 917 996 974
e-mail: projekt@svkpo.gov.sk
Komentáre
