- Termín vernisáže: 22. 2. 2024 o 17.00 hod.
- Trvanie výstavy: od 23. 2. do 19. 5. 2024
- Miesto konania: Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, Košice
Slovenské technické múzeum Vás pozýva na výstavu Fotografie – Jano Polák. Výstava prezentuje fotografie, ale aj fotografickú techniku z jeho ateliéru.
Košický rodák Ján Polák svojím dielom nepochybne prispel do mozaiky, ktorá tvorí obraz vypovedajúci o slovenskej fotografii. Svoje práce prezentoval na mnohých výstavách doma i v zahraničí. Bol členom Slovenskej výtvarnej únie, Združenia slovenských profesionálnych fotografov a Slovenského syndikátu novinárov. Skúsenosti z praxe odovzdával aj ako porotca rôznych fotografických súťaží. Hlavnou náplňou jeho profesionálnej činnosti bola reklamná fotografia, ale spolupracoval aj so Slovenským technickým múzeom na vytvorení troch expozícií. Je autorom obrazových častí viacerých publikácií.
Svoju všestrannosť dokázal pri realizácii Múzea letectva v Košiciach, jeho precízne fotografie sú ťažiskom expozície Geodézia a kartografia, ako aj výpravnej publikácie Geodetická technika v zbierkovom fonde STM. V rámci expozície Múzea J. M. Petzvala v Spišskej Belej prispel svojím estetickým cítením k stvárneniu témy – jemu najmilšej a najbližšej – histórie fotografie.
JÁN POLÁK (1953 – 2020)
Dianie okolo seba rád zaznamenával už ako pätnásťročný chlapec. Jeho prvé fotografie vznikli počas udalostí v auguste 1968. Popri štúdiu úžitkovej grafiky na SUPŠ v Košiciach ho fotografia sprevádzala len ako koníček, ale už vtedy v ňom zrelo rozhodnutie venovať sa jej vážnejšie. Po maturite pracoval najprv ako grafik v TJ Lokomotíva a neskôr, v rokoch 1975 až 1978 ako fotograf v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. Dokumentoval remeslá (hlavne kováčstvo) a pamiatky. V roku 1980 bola vydaná publikácia Pavla Adamuva Slnečné hodiny na Slovensku, v ktorej bol autorom takmer polovice fotografií. V rokoch 1978 – 1982 študoval na AMU – FAMU v Prahe, katedre fotografie u profesora Jána Šmoka. Študijný plán tejto katedry zahŕňa zadania zo všetkých oblastí fotografie, ktoré musia byť stvárnené s vysokou mierou kreativity, ako aj remeselnej zručnosti. O tom, že bol úspešným študentom, svedčí 1. miesto v študentskej súťaži k založeniu FAMU.
Po návrate do Košíc pracoval ako fotograf v slobodnom povolaní a po roku 1990 aj ako živnostník vo svojom ateliéri. V tomto období sa venoval hlavne reklamnej fotografii, v ktorej využil aj svoje znalosti z oblasti grafiky a mohol tak klientom poskytnúť komplexné riešenia ich požiadaviek. ,,Reklamnú fotografiu nevnímal len ako prostriedok, ktorý spĺňa informatívnu a propagačnú funkciu, ale snažil sa rozvíjať estetické cítenie zákazníka, za čo sa mu od jedného zadávateľa dostalo aj kritiky, že je jeho práca príliš umelecká… v tomto ohľade určite predbehol svoju dobu,“ poznamenala jeho manželka.
Počas jeho profesionálneho pôsobenia došlo v oblasti fotografie k revolučnému prevratu – nástupu digitálnych technológií. Napriek tomu, že už od polovice deväťdesiatych rokov využíval výhody počítačovej grafiky, poctivo skenoval svoje diapozitívy, aby s nimi mohol experimentovať vo Photoshope. V tom období vzniklo viacero zaujímavých abstraktných obrazov. Výhodám digitálnej fotografie podľahol však až oveľa neskôr ako väčšina jeho kolegov.
Manželka Táňa o ňom povedala: ,,Hra svetla a tieňa ho neprestávala fascinovať. Toto videnie a grafické cítenie sa prelína celou jeho voľnou tvorbou. V jeho hľadáčiku bola fotografia dokumentárna, reportážna, divadelná, ilustračná, krajinárska, ale najradšej stvárňoval mestské scenérie rodných Košíc. Okrem toho, že vždy dbal na vystihnutie toho správneho svetla, uhla pohľadu a čistotu tvarov, jeho fotografie starého mesta nesú v sebe aj poéziu všedného dňa.“
Komentáre
