Pod týmto názvom zorganizovala v uplynulých dňoch Kancelária Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku v spolupráci s Regionálnou organizáciou Slovenského syndikátu novinárov (RO SSN) v Košiciach diskusiu so zástupcami regionálnych médií. V roku 2024 si Slovensko pripomenie 20-te výročie svojho vstupu do EÚ. Slovákov zároveň 8. júna 2024 čakajú ďalšie voľby do EP, v ktorých si budú po novom voliť až 15 poslancov, aby zastupovali ich záujmy pri tvorbe európskych politík.
Keďže práve médiá zohrávajú významnú úlohu pri informovaní občanov členských krajín Európskej únie (EÚ) o jej činnostiach a inštitúciách, tlačová tajomníčka Kancelárie EP na Slovensku Ivana Janíková Stavrovská sa preto podrobne venovala najmä kampani EP pred voľbami a prezentácii služieb EP pre médiá. Upozornila napr. na webovú stránku EP spoločne.eu, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou mobilizačnej kampane pred voľbami. Hovorila tiež o témach, ktoré sa môžu v nasledujúcich mesiacoch dostať do centra predvolebných diskusií: dezinformácie, mladí voliči a mobilizácia občianskej spoločnosti s cieľom upozorniť na význam volieb do EP.
Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer, ktorý Európska komisia (EK) zverejnila začiatkom decembra 2023, z 26 523 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ sa už teraz väčšina Európanov (57%) zaujíma o budúcoročné voľby do EP. Na Slovensku prejavilo podľa prieskumu záujem o voľby do EP 31% opýtaných. Viac ako dve tretiny Slovákov vnímajú, že členstvo SR v EÚ je prínosné pre ich život, dlhodobo však absentuje širšia spoločenská diskusia k európskym témam a nemalá časť politických lídrov v krajine komunikuje o EÚ skôr ako o „bankomate“ alebo si z nej robí „obetného baránka“ pri prijímaní nepopulárnych opatrení.
Europoslanec Peter Pollák (poslanecký klub Európskej ľudovej strany), ktorý pracuje tiež vo Výbore EP pre regionálny rozvoj, zameral svoje vystúpenie na tri okruhy: Odpoveď EÚ na migráciu a azyl, Podpora Ukrajiny: dlhodobé riešenia, financovanie, členstvo v EÚ a Situácia marginalizovaných komunít: Aké kroky prijíma EÚ a EP v tejto oblasti.
Ako pripomenul, hoci od skončenia 2-ej svetovej vojny uplynulo už 78 rokov, stále existujú milióny Európanov, ktorí nemajú prístup k pitnej vode, a to aj napriek existujúcej legislatíve, ktorá vodu definuje ako základné ľudské právo. Napríklad v Rumunsku žije bez vody z vodovodu 21 % obyvateľov a bez pitnej tečúcej vody žije v Európe každý piaty Róm. V Európe sú ešte aj dnes obce a mestá, ktoré namiesto toho, aby investovali eurofondy do budovania vodovodu, radšej do rómskej osady namontujú výdajník vody na čipovú kartu. Európa preto podľa P. Polláka musí vyvinúť oveľa väčší tlak na členské krajiny, aby vybudovali potrebnú ekologickú udržateľnú infraštruktúru na zásobovanie pitnou vodou v prospech všetkých svojich občanov vrátane chudobných Rómov či ľudí žijúcich v odľahlých chudobných regiónoch EÚ.
„Ako je možné, že sa Európa dokáže za pár dní zjednotiť vo veci pandémie, energií či pomoci Ukrajine? No v prípade rómskych detí ukazujeme bezmocnosť a slabosť? Choďte sa pozrieť do ktorejkoľvek školy v blízkosti geta či rómskej osady na Slovensku, v Čechách, Maďarsku či v iných krajinách a zistíte, že sú tam segregované triedy, školy a dokonca na to dostanú viac peňazí“, konštatoval europoslanec P. Pollák, podľa ktorého „rómske deti sú nevyužitým potenciálom celej Európy a môžu raz z nich vyrásť odborníci, ktorí nám dnes na pracovnom trhu chýbajú a ktorí budú platiť dane.“
Okrem hlavnej témy seminára, ktorou bola inštitucionálna kampaň eurovolieb 2024, venovali sa zástupcovia regionálnych médií v diskusii napríklad tiež možnostiam, ako čo najzrozumiteľnejšie priblížiť čitateľom, poslucháčom a divákom jednotlivé výzvy a grantové schémy EP, aby ich adresne dokázali uplatniť pre rozvoj svojho regiónu.
Beáta Penxová-Mačingová, predsedníčka RO SSN Košice
Foto: Miroslav Vacula
Komentáre
