Tepelný stres môže v závislosti od intenzity a trvania ovplyvniť zdravie hospodárskych i voľne žijúcich zvierat tým, že spôsobuje metabolické poruchy, oxidačný stres a potlačenie imunitného systému. To vedie k zvýšenej vnímavosti na infekcie, a tým aj k úmrtnosti. To je jeden zo záverov medzinárodnej konferencie o vplyve globálnych zmien na spoločné zdravie.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a nórska Nord universitet Bodø zorganizovali v dňoch 13. – 16. júna 2023 v Inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach už tretiu spoločnú medzinárodnú konferenciu nazvanú „Vplyv globálnych zmien na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat“. Je výsledkom dlhoročnej spolupráce oboch univerzít, reagujúcich na náročné výzvy, ktorým čelí ľudstvo za posledné desaťročia. Konferencia sa uskutočnila vďaka finančnej podpore Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Grantov EHP a Nórska. Na konferenciu bolo prihlásených 120 účastníkov z Nórska, Belgicka, Nemecka, Etiópie, Juhoafrickej republiky, Poľska, Ruskej federácie, Českej republiky a Slovenska. Zúčastnili sa jej nielen významní vedeckí a výskumní pracovníci, ale aj zástupcovia univerzít a študenti zaoberajúci sa touto tematikou.
„Nedávna pandémia nám pripomenula hlboké prepojenie medzi zdravím a životným prostredím. Zbližujúce sa globálne výzvy pandémie COVID-19 a zmeny klímy priniesli do popredia potrebu pozerať sa na ľudské a environmentálne zdravie ako na jeden celok. Prijatie prístupu „One Health – Jedno zdravie“ je rozhodujúce nielen pre prevenciu prepuknutia zoonotických chorôb (infekčných chorôb prenášaných zo zvierat na ľudí), ale aj pre ďalšie naliehavé environmentálne problémy, vrátane bezpečnosti potravín a antimikrobiálnej rezistencie,“ zhodli sa na záver konferencie odborní garanti Martin Tomko z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Mette Sørensen z Fakulty biovied a akvakultúry Nord University v nórskom Bodø.
Cieľom konferencie bolo získať najnovšie informácie od odborníkov na všetkých úrovniach v súvislosti so zdravím ľudí, zvierat a životného prostredia a naučiť sa a lepšie pochopiť vplyv globálnych zmien. Účastníci diskutovali o vzťahu medzi vplyvom globálnych zmien na lesy, vodné zdroje, zdravie ľudí a zvierat, šírením nových prenášačov a s nimi aj možnosťou nových patogénov a aj nových chorôb. Zámerom organizátorov je združovať vedeckú a akademickú komunitu zaujímajúcu sa o tému globálnych zmien a vytvárať podmienky na výmenu poznatkov, skúseností, informácií s možnosťou vytvárania pracovných skupín pre medzinárodné projekty. Vďaka tretej konferencii vznikla platforma pre budúce stretnutia venované tejto téme.
Účastníci konferencie sa vo svojich vystúpeniach zhodli, že klimatické zmeny budú mať prevažne negatívny vplyv na zdravie a pohodu hospodárskych zvierat, voľne žijúcich živočíchov a ľudí, ako aj na zmeny počasia.
- Klimatické zmeny zvyšujú frekvenciu výskytu chorôb, ktoré majú dopad na zdravotné systémy.
- Klimatické zmeny tiež zvyšujú frekvenciu extrémnych poveternostných udalostí, ktoré priamo ovplyvňujú zdravie zvierat.
- Zvýšené teploty ovplyvnili geografickú a časovú distribúciu patogénnych vektorov, ako sú komáre a kliešte, ktoré sú zodpovedné za prenos chorôb prenášaných vektormi.
- Strata biotopov v dôsledku zmeny klímy môže vytlačiť voľne žijúce zvieratá do nových oblastí.
- Zvýšená expozícia voľne žijúcich živočíchov na ľudské sídla alebo hospodárske zvieratá môže mať za následok prenos patogénov.
- Vzdelávanie o zdraví ľudí a zvierat by malo zahŕňať teoretické aj praktické štúdium One Health. Spolupráca je ústredným prvkom prístupu One Health, pretože prekračuje tematické hranice a vyžaduje komplexné odpovede na zdravotné problémy.
Z prednášok, diskusie i posterov prezentovaných na konferencii vyplynulo, že:
- Negatívne účinky zmeny klímy na zdravie zvierat budú výsledkom kombinovaných zmien teploty vzduchu, zrážok, frekvencie a rozsahu extrémnych poveternostných udalostí a môžu byť priame aj nepriame.
- Priame účinky zmeny klímy môžu byť spôsobené najmä zvýšenými teplotami
a frekvenciou a intenzitou tepelných udalostí. - Tepelný stres môže v závislosti od intenzity a trvania ovplyvniť hospodárske zvieratá, ako aj zdravie voľne žijúcich zvierat tým, že spôsobuje metabolické poruchy, oxidačný stres a potlačenie imunitného systému, čo spôsobuje zvýšenú vnímavosť na infekcie, a tým aj úmrtnosť.
- Nepriame účinky zmeny klímy zahŕňajú dopady na poľnohospodársku pôdu, ktoré súvisia s množstvom a kvalitou krmiva a pitnej vody a šírením patogénov a/alebo ich prenášačov.
Na konferencii odznelo deväť plenárnych prednášok a päť prednášok z oblastí súvisiacich s dopadmi globálnych zmien na životné prostredie. Vystavených bolo 40 posterov zobrazujúcich súvislosti s klimatickými zmenami v rôznych sférach životného prostredia. Na konferencii odznelo množstvo informácií, nových poznatkov, ale potvrdili sa aj závažné otázky, na ktoré treba hľadať odpovede: Čo môže ľudstvo urobiť, aby zmenilo alebo aspoň čiastočne znížilo tieto negatívne dopady? Stačí len zaznamenávať zmeny, ktoré sa práve dejú a v blízkej budúcnosti sa budú prejavovať čoraz viac? Dokážeme skutočne obmedziť dopady zmeny klímy na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat?
„Dnes je 95-percentná istota, že človekom vyvolané zmeny majú väčší prínos ku všetkým zmenám, ako prirodzené klimatické zmeny“ (Milan Lapin, 2017).
Prvú takúto konferenciu univerzity spoločne úspešne zorganizovali v roku 2017 v Košiciach za účasti takmer 120 odborníkov z rôznych krajín sveta. O dva roky neskôr na ňu nadviazali organizátori v nórskom Bodø, ktorej sa zúčastnili a prispeli svojimi prezentáciami aj zástupcovia UVLF v Košiciach. Po tretíkrát sa konferencia vrátila opäť do Košíc, aby sa stala medzinárodnou a multidisciplinárnou platformou na zdieľanie najnovších vedeckých poznatkov, výmenu skúseností, budovanie vzťahov a vedeckých sietí. Programovým obsahom konferencie boli: Dopady globálnych zmien na zdravie ľudí a zvierat – koncept jedného zdravia; Dopady globálnych a klimatických zmien na prostredie; Vplyv globálnych a klimatických zmien na zdroje vody a ovzdušie.
Iniciatívu podporili Island, Lichtenštajnsko a Nórsko prostredníctvom Grantov EHP a Nórska. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP a Nórska na Slovensku, navštívte stránku www.eeagrants.sk alebo www.norwaygrants.sk
Mgr. Zuzana Bobriková, hovorkyňa UVLF
zuzana.bobrikova@uvlf.sk
+421 917 869 914
www.uvlf.sk
Komentáre
