Nie je tomu tak dávno, čo sa Igor Matovič v pozícii designovaného premiéra v marci 2020 prihováral novinárom. Sebavedomý prejav doplnený ambicióznym plánom zahŕňajúcim vznik Fondu pre rozvoj a podporu investigatívnej žurnalistiky ako aj avizované snahy o zlepšenie pracovného prostredia povolania, ktoré v predchádzajúcich rokoch značne utrpelo. Po viac ako dvoch rokoch máme za sebou množstvo nenaplnených sľubov i absolútnu ignoranciu tohto stavu. Až do predchádzajúcich dní. To, čo nedokázali naplniť dotknuté ministerstvá či štátne orgány, si vzal za svoje osobne minister financií Slovenskej republiky a v súvislosti so svojím odvolávaním v pléne Národnej rady Slovenskej republiky neobišiel ani novinárov, ktorí keď mu neslúžia, sú proti nemu.
Prirovnávaním žurnalistov k prisluhovačom Hitlera, paradoxne v spojitosti s liberálnym prúdom, sa však iba dokázal mediálne zviditeľniť a priradiť sa k velikánom slovenskej politickej scény, ktorých kritizuje. Ak ani po viac ako dvoch rokoch Igor Matovič nepochopil, že niektorí z nás nie sú na predaj, je načase zmeniť minimálne svoje profesné priority a dať tejto krajine príležitosť, aby za ňu hovorili ľudia, ktorí v zúfalstve neprepadávajú démonickým predstavám vlastného prenasledovania.
Ako novinári sme apolitickí. Naším poslaním je reagovať na aktuálnu situáciu, a to objektívne a s nadhľadom. Nie sme tu však k tomu, aby sme sa neustále stávali priamym cieľom politikov, politických strán či hnutí. Prácu potrebujeme vykonávať v slobodnom a demokratickom prostredí, nie v prostredí plnom nenávisti a útokov zo strany volených zástupcov. Ak to doteraz nepochopilo niekoľko jednotlivcov, je možno načase dať im jasne najavo, že takéto správanie nebudeme v civilizovanej spoločnosti ďalej trpieť.
Komentáre
