Podobne ako v predchádzajúcich správach sa aj v tejto správe skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh. Zo správy vyplýva, že v mnohých členských štátoch sa naďalej uskutočňujú reformy právneho štátu s cieľom riešiť výzvy identifikované v predchádzajúcich dvoch správach. V niektorých členských štátoch zároveň pretrvávajú systémové problémy.
Správa nadväzuje na výzvy identifikované v predchádzajúcich správach, prehlbuje posúdenie Komisie a takisto obsahuje pripomienky k otázkam, ako sú verejnoprávne médiá, používanie špionážneho softvéru alebo vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.
Kľúčové zistenia a odporúčania
- Reformy súdnictva
Reformy súdnictva boli aj v minulom roku na poprednom mieste politického programu. Mnohé členské štáty spustili dôležité reformy na posilnenie nezávislosti súdnictva, ako sú reformy týkajúce sa zloženia a právomocí súdnych rád, zlepšenia postupov vymenúvania sudcov alebo posilnenia autonómie prokuratúr. Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie efektívnosti a kvality justície, ako je ďalšia digitalizácia justičných systémov a uľahčenie prístupu k spravodlivosti.
V niekoľkých členských štátoch zároveň pretrvávajú štrukturálne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Niektoré členské štáty čelia problémom, pokiaľ ide o vymenúvanie sudcov na vyšších súdoch a do funkcie predsedu súdu. V iných členských štátoch existujú obavy v súvislosti s nezávislosťou/autonómiou prokuratúry a disciplinárne konania sa využívajú na obmedzenie nezávislosti súdnictva.
V záujme riešenia týchto otázok sa v odporúčaniach Komisie podporuje napríklad väčšie zapojenie súdnictva do postupov vymenúvania, väčšia autonómia prokuratúry a prideľovanie primeraných zdrojov justičným systémom členskými štátmi.
- Protikorupčné rámce
EÚ je naďalej jedným z regiónov s najnižšou mierou korupcie na svete. Od júla 2021 mnohé členské štáty prijali nové alebo zrevidovali existujúce protikorupčné stratégie, prípadne v nich tento proces revízie prebieha. Viaceré členské štáty zosúladili existujúce rámce s medzinárodnými protikorupčnými normami a právom EÚ. Väčšina členských štátov má zavedenú rozsiahlu legislatívu, ktorá systému trestnej justície poskytuje nástroje potrebné na boj proti korupcii. Mnohé členské štáty prijali opatrenia na zvýšenie kapacity orgánov činných v trestnom konaní zodpovedných za boj proti korupcii, ako sú dodatočné zdroje či ďalšia odborná príprava.
Korupcia však u občanov EÚ naďalej vzbudzuje vážne obavy. Z prieskumu Eurobarometra o korupcii z roku 2022 napríklad vyplýva, že 68 % z nich sa domnieva, že korupcia je v ich krajine rozšírená. V niektorých členských štátoch je vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie zdĺhavé a stále neboli vynesené rozsudky, najmä pokiaľ ide o prípady na vysokej úrovni. Verejní činitelia podliehajú povinnosti zverejňovať údaje o majetku a záujmoch vo všetkých členských štátoch, no tieto povinnosti sa líšia z hľadiska rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejnených informácií, ako aj z hľadiska úrovne a účinnosti overovania a presadzovania.
Pokiaľ ide o protikorupčné rámce, Komisia vypracovala odporúčania týkajúce sa posilnenia preventívnych rámcov, napríklad v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa lobizmu a konfliktov záujmov a zabezpečením účinného vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie.
- Sloboda a pluralita médií
Pandémia COVID-19 aj ruská vojna proti Ukrajine poukázali na kľúčovú úlohu novinárov pri overovaní faktov a informovaní občanov. Niekoľko členských štátov prijalo či zintenzívnilo opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok novinárov alebo takéto opatrenia zvažuje, pričom vychádza z nedávnych iniciatív Komisie. Od poslednej správy niekoľko členských štátov vyvinulo úsilie o zlepšenie transparentnosti vlastníctva médií. Pretrvávajú obavy v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou pri distribúcii štátnej reklamy, konfliktom záujmov a prekážkami týkajúcimi sa prístupu k verejným dokumentom – toto sú niektoré z dôležitých otázok zdôraznených v správe, ktoré si vyžadujú pozornosť.
Správa sa po prvýkrát zaoberá aj verejnoprávnymi médiami, pričom uznáva ich osobitnú úlohu pre spoločnosť a demokraciu. Sú potrebné záruky na zabezpečenie toho, aby bola chránená nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a aby sa nepoužívalo na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá, ako sa uvádza v európskych normách.
Zistenia správy vychádzajú zo série zdrojov vrátane Monitorovania plurality médií (MPM 2022), platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov, ako aj platformy na mapovanie slobody médií.
Komisia vydala niekoľko odporúčaní, ktoré sa okrem iného týkajú transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy, nezávislého riadenia verejnoprávnych médií a opatrení na zlepšenie bezpečnosti novinárov. Pripravovaný akt o slobode médií sa zameria na riešenie viacerých otázok identifikovaných v správach o právnom štáte.
- Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh
Členské štáty pokračovali v zlepšovaní kvality svojich legislatívnych procesov, čo je trend, ktorý bol zaznamenaný v správach o právnom štáte za roky 2020 a 2021. Ústavné súdy naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme bŕzd a protiváh vrátane dohľadu nad núdzovými opatreniami, ako aj v iných oblastiach, ako sú voľby. Postavenie inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch ešte viac posilnilo. Vo väčšine členských štátov existuje priaznivé a podporné prostredie pre občiansku spoločnosť.
V niektorých z nich však stále neexistuje formálny rámec na konzultácie so zainteresovanými stranami, čo vyvoláva obavy, a organizácie občianskej spoločnosti naďalej čelia výzvam, ako sú otázky financovania, negatívne naratívy a obmedzenia ich operačného priestoru. Správa sa po prvýkrát zaoberá aj vykonávaním rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva členskými štátmi. Takisto skúma reakcie systému bŕzd a protiváh členských štátov na používanie špionážneho softvéru. Hoci je používanie takýchto nástrojov spojené s národnou bezpečnosťou, malo by podliehať vnútroštátnym systémom bŕzd a protiváh.
S cieľom riešiť niektoré z týchto výziev Komisia vydala odporúčania, ktoré sa napríklad týkajú zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania akreditovaných národných inštitúcií pre ľudské práva a zabezpečenia otvoreného operačného rámca pre občiansku spoločnosť.
Vyjadrenia členov kolégia:
Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Právny štát zostáva základom demokracie. Ruská vojna na Ukrajine znovu pripomína význam našej práce na presadzovaní a podpore právneho štátu v EÚ aj mimo nej. Z tohtoročnej správy vyplýva, že diskusia o právnom štáte v Európe napreduje, keďže členské štáty dosahujú zlepšenia a riešia otázky právneho štátu. V niektorých členských štátoch žiaľ pretrvávajú obavy, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Správa sa takisto po prvýkrát zaoberá verejnoprávnymi médiami. Je potrebných viac záruk na zabezpečenie toho, aby sa chránila nezávislosť verejnoprávnych médií, aby verejné financovanie bolo primerané a nepoužívalo sa na vyvíjanie politického tlaku na tieto médiá. Dnes sa vďaka odporúčaniam, ako zlepšiť situáciu v oblasti právneho štátu v celej EÚ, posúvame o ďalší krok vpred. Vyzývam členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami, vážne o týchto otázkach diskutovali a aby konali.“
Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders k tomu dodal: „Neprovokovaná a neodôvodnená ruská vojenská agresia voči Ukrajine ukazuje, že ochrana a podpora právneho štátu je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. EÚ zostane dôveryhodná iba vtedy, ak budeme doma dodržiavať zásady právneho štátu a ak budeme kultúru právneho štátu naďalej posilňovať. Som rád, že naša správa prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa. Pomáha presadzovať dôležité reformy v členských štátoch. Dnes predkladáme správy nielen o situácii v oblasti právneho štátu, ale takisto odporúčame konštruktívne spôsoby, ako zlepšiť justičné systémy, zintenzívniť boj proti korupcii a zabezpečiť slobodné a nezávislé médiá a silné systémy bŕzd a protiváh.“
Ďalšie kroky
Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecných diskusiách a diskusiách o jednotlivých krajinách. Vyzýva tiež národné parlamenty a ďalších kľúčových aktérov vrátane občianskej spoločnosti, aby pokračovali v národnom dialógu o právnom štáte. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby riešili výzvy identifikované v správe, a je pripravená pomôcť im v ich úsilí vrátane vykonávania odporúčaní.
Súvislosti
Právny štát má zásadný význam pre všetkých občanov a podniky EÚ, pretože zaručuje základné práva a hodnoty, zabezpečuje uplatňovanie práva EÚ a podporuje podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ postavená.
Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia druhej výročnej správy o právnom štáte v júli 2021 a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Posúdenie obsiahnuté v kapitolách o jednotlivých krajinách bolo pripravené v súlade s rozsahom pôsobnosti a metodikou, ktoré boli aktualizované na základe diskusií s členskými štátmi.
Správa je kľúčovým prvkom európskeho mechanizmu právneho štátu. Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich prehlbovaniu. Cieľom mechanizmu je prevencia. Je oddelený od ostatných nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie problémy týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.
Tretie vydanie správy predstavuje ďalší krok v investíciách Komisie do právneho štátu s konkrétnymi odporúčaniami pre všetky členské štáty. Odporúčania boli vypracované na základe posúdenia uvedeného v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín a po dialógu s členskými štátmi, pričom bola plne rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Pri vydávaní odporúčaní Komisia venovala veľkú pozornosť tomu, aby boli zamerané na európske normy a boli v nich zakotvené a aby sa zohľadňovali vnútroštátne právne systémy. Okrem toho je zabezpečená konzistentnosť a synergie s inými procesmi, ako je európsky semester, mechanizmus rozpočtovej podmienenosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Následné vydania správy o právnom štáte sa budú zaoberať opatreniami prijatými v nadväznosti na odporúčania. Odporúčania by sa mali vykladať spolu s posúdeniami v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín, v ktorých sa skúmajú osobitné obavy a ktorých cieľom je usmerniť členské štáty pri prijímaní opatrení na ich riešenie.
Výzvy v oblasti slobody a plurality médií identifikované v predchádzajúcich správach o právnom štáte viedli k niekoľkým nedávnym iniciatívam EÚ vrátane odporúčania o bezpečnosti novinárov a balíka opatrení na riešenie nekalých žalôb proti účasti verejnosti. Komisia pracuje na návrhu európskeho zákona o slobode médií.
Komentáre
