Na základe odporúčania organizácie UNESCO v roku 1991 vyhlásila OSN 3. máj za Svetový deň slobody tlače. Medzi hlavné ciele tohto dňa patrí hodnotenie stavu slobody tlače na celom svete, bránenie médií pred útokmi na ich nezávislosť a vzdávanie holdu novinárom, ktorí prišli o život pri výkone svojich povinností.
Medzi základné znaky každej demokracie musí patriť slobodná, bezpečná, nezávislá a pluralitná tlač. Stojí pri ochrane všetkých ľudských práv. Je zarážajúce, že aj v Slovenskej republike prišli o život novinári, ktorí hovorili pravdu a nemali strach.
Úkladná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ukázala až absurdnú skorumpovanosť politickej reprezentácie rokov 2012 – 2020, ktorej predstavitelia a posluhovači sú po demokratickej zmene v roku 2020 vyšetrovaní a súdení pre mnohé trestné činy. Smrť mladého páru bola poslednou kvapkou trpezlivosti – občania vo voľbách demokraticky poslali mafiu preč z vlády.
V marci uplynulo sedem rokov od záhadného zmiznutia novinára Miroslava Pejka. Editor pracoval v Hospodárskych novinách a jeho pozornosť bola upriamená na závažné ekonomické témy. Zo svojho bratislavského bydliska „odišiel“ naľahko oblečený, bez dokladov a mobilu, čo bolo v rozpore s jeho návykmi. Pejkovu prácu a ambicióznosť si všimli aj v zahraničí – taliansky investigatívny novinár Ottaviano Nenti ho označil za človeka s veľkými hodnotami.
V apríli sme si pripomenuli 14 rokov od zmiznutia Pala Rýpala. Investigatívec riešil najťažšie mafiánske kauzy a vraždy, ako prvý spojil vraždu poľského podnikateľa G. Szymaneka s M. Černákom. Zároveň sa intenzívne venoval gangu Pápayovcov z juhu Slovenska, ku ktorému mal novinár práve v čase zmiznutia nové informácie súvisiace s ich prepojením na politikov. Palo Rýpal bol naposledy videný práve na juhu Slovenska.
Po ostentatívnom zavraždení J. Kuciaka a M. Kušnírovej v roku 2018 poslanci Európskeho parlamentu žiadali, aby sa znovu upriamila pozornosť štátnych orgánov na prešetrenie zmiznutých novinárov Pejka a Rýpala. Do roku 2020 zrejme nebola vôľa politických reprezentácií a organizácií štátu na dôslednom objasnení týchto prípadov. Nehovoriac o podozrivej prítomnosti nepovolaného policajného funkcionára na mieste činu, či prekvapivých slovách príslušníka jedného výberového policajného útvaru pri počúvaní správ v rozhlase v marci 2018: „Snáď teraz média nebudú riešiť mesiac len toho redaktora.“
Šírenie paranoidných konšpirácií medzi mladými formovateľnými ľuďmi, že môže ísť o „zásah zvonku na destabilizáciu štátu“ už musím považovať iba za vrchol prejavov nervozity štátneho aparátu a funkcionárov jeho zložiek do roku 2020. Investigatívny inštitút Pala Rýpala vznikol v roku 2021, naším cieľom je pripomínať jeho odkaz, podporovať kvalitnú žurnalistiku a tiež monitorovať dodržiavanie ľudských a občianskych práv.
Za nebezpečnú a výrazne škodlivú pre spoločnosť aktuálne považujeme tzv. ekonomickú mafiu, ktorá okráda štát a tým aj jeho občanov. Podvodníci tváriaci sa na podnikateľov „upravujú“ svoje daňové povinnosti, či zakrývajú pôvod svojho majetku. Usilujú sa nadväzovať kontakty na lokálnych politikov, ale aj volených zástupcov v NR SR. Prepojenia, ktoré by boli bez výraznejšej námahy zistiteľné z databáz a ekonomických ukazovateľov firiem sú pravdepodobne maskované nastrčenými osobami.
Investigatívny inštitút Pala Rýpala je tu pre Vás. Uvítame ďalšie podnety z regiónov a sme otvorení spolupráci s tými, ktorých hodnotové orientácie sú v súlade s našim smerovaním.
Želáme si, aby sa Vaše peniaze na Vás nesmiali z majetkov zločincov.
Peter Bednár, zakladajúci člen Investigatívneho inštitútu Pala Rýpala