Je veľkou výhrou v „lotérii“ života človeka prežiť svoj vymedzený čas činorodo a zmysluplne. Nie každý má to šťastie, no v prípade nášho kolegu, zapáleného novinára a spisovateľa Jozefa Hrubovčáka, ktorý nás vo veku 86 rokov opustil 17. júna 2021, sa toto poslanie do bodky naplnilo. Hoci mu počas normalizácie odopreli milované novinárske remeslo, po rehabilitácii v roku 1989 si odrieknutého krajca dožičil vrchovato.
Jozef Hrubovčák sa narodil v Brekove 19. júla 1934. Od chlapčenských čias túžil po profesii letca či námorníka, pre nepriazeň osudu sa však musel vyučiť za stavebného zámočníka v učilištiach vo Vranove nad Topľou, Prešove a v Žiline.
Po svojom dedovi Gregorovi Hrubovčákovi zdedil výborný rozprávačský talent, a tak nie div, že v roku 1953 vykročil na redaktorskú dráhu. Najprv v podnikových novinách Východoslovenský montážnik v Košiciach, odkiaľ neskôr prestúpil do podnikového časopisu Prúdom v Chemkostave v Strážskom. Absolvoval ročnú novinársku školu pre pokročilých žurnalistov na vysokej politickej škole v Prahe. Počas vojenčiny prispieval do armádnych novín a jeho nezameniteľný novinársky rukopis niesli neskôr stránky Nového života v Prešove, denníka Východoslovenské noviny v Košiciach i podnikového časopisu Chemlon v Humennom.
Za zverejnenie kritických ohlasov pracujúcich Chemlonu za „internacionálnu pomoc“ spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 ho zbavili funkcie šéfredaktora a zakázali mu publikovať. A tak musel redaktorskú stoličku vymeniť za post bezpečnostného technika. Po roku1989 ho novinársky i pracovne rehabilitovali, takže sa mohol opäť vrátiť do redakcie Chemlon. Vymenovali ho aj do funkcie predsedu redakčnej rady regionálneho týždenníka Podvihorlatské noviny, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku.
Jozef Hrubovčák sa stal členom Syndikátu novinárov 1. januára 1959 a za svoju novinársku prácu získal viacero ocenení – v roku 2008 mu udelili Cenu mesta Humenné, je tiež držiteľom vyznamenaní Ministerstva obrany SR, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Zväzu požiarnej ochrany SR, COOP Jednoty Slovensko, ako aj štátneho podniku Chemlon v Humennom.
Bol nielen činorodým novinárom, ale aj publicistom. Často spomínal, že precestoval takmer svet – služobne i súkromne navštívil 38 štátov na rôznych kontinentoch, odkiaľ si priniesol veľkú zbierku receptov. Svoje bohaté a neraz veľmi pohnuté spomienky na prežité zúročil Jozef Hrubovčík v štyroch publikáciách. Spomína v nich na svoju prácu v novinách i v tlačiarňach, otvorene píše o cenzúre vo vtedajšej dobe, ale tiež o vojne, účastníkoch SNP, o výčinoch banderovcov na východnom Slovensku či o histórii hasičstva v bývalom okrese Humenné, neopomenul však ani neľahké osudy odmínovačov a revolucionárov v regióne či vraždy poľských oficierov v Katynskom lese.
Svoju životnú púť zaznamenal Jozef Hrubovčák v roku 2016 v autobiografii Okrídlený čas, pamätnica o dobe, ktorú som prežil. O dva roky neskôr odovzdal do tlačiarne rukopis knihy Nik ich nečakal, o rok nasledovala Oživená minulosť a len vlani mi poslal ďalšiu publikáciu Nestisnutá pravica, v úvode ktorej sa dušoval, že: „… do tejto knihy som už využil skoro všetky zápisky zo svojich novinárskych notesov…“ Pán Hrubovčák však nehovoril celkom pravdu, pretože dnes, keď som kondolovala rodine, mi jeho pani manželka Marta povedala, že práve finišoval na piatej.
Ďalšiu knihu však už Jozef Hrubovčák nedopíše, jeho verný písací stroj osirel. Uzavrela sa totiž jeho kniha života.
Najbližší, priatelia a známi mu – parafrázujúc názov jeho knihy – posledný raz stisli pravicu práve včera, 21. júna 2021.
Česť jeho pamiatke!
Beáta Penxová-Mačingová, predsedníčka RO SSN Košice
Fotografie z prijatia u primátora mesta Humenné Miloša Merička pri príležitosti vlaňajších 85. narodenín Jozefa Hrubovčáka poskytol Mestský úrad v Humennom
Komentáre
