V stredu 30. decembra 2020 vo veku 77 rokov odišla do novinárskeho neba dlhoročná členka SSN Mária Ballová z Nových Zámkov. Narodila sa ako Mária Chrupková 14. januára 1943 ako tretie dieťa do robotníckej rodiny. Otec pracoval na železnici, mama bola domáca. Detstvo prežila v chudobe. Stávalo sa, že aj hladovali.
Po ukončení základnej školy musela nastúpiť do práce, hoci chcela ďalej študovať. Keď sa pýtala rodičov, že prečo ona nesmie, keď brat chodí do školy, bolo jej povedané, že je chlapec a ten bude živiteľom rodiny.
Ako 15-ročná nastúpila ako robotníčka do Elektrosvitu Nové Zámky. Najprv robila pri montáži svietidiel, neskôr sa vypracovala na majsterku a potom na plánovačku výroby. Popri práci si zvyšovala vzdelanie štúdium na strojníckej priemyslovke v Nových Zámkoch. Už vtedy začala prispievať do závodného časopisu ELEKTROSVIT.
Na základe jej príspevkov a úspechov v práci, ju odporučili na pozíciu redaktorky závodného časopisu v 70-tych rokoch. Už v roku 1973 bola členkou novinárskej organizácie, určitý čas bola aj členkou výboru.
Ďalším vzdelávaním, čítaním publikácií a neustálym záujmom o novinársku prácu, sa stala šéfredaktorkou dvojtýždenníka Elektrosvit a zároveň mala na starosti aj závodný rozhlas. Mala v sebe tú povestnú novinársku iskru. Popri práci šéfredaktorky prispievala do Slovenského rozhlasu a denníkov Hlas ľudu, Smena, Práca, Naše novosti a Castrum Novum.
Za svoju prácu bola odmenená rôznymi cenami a diplomami.
Jej odchodom do dôchodku skončil aj závodný časopis Elektrosvit.
Ešte však na dôchodku pracovala pre okresný týždenník Naše novosti a prispievala naďalej do Castrum Novum. V posledných rokoch sa už články písali len na objednávku a aj to niekedy neuverejnili, tak zavesila novinárčinu na klinec.
Na dôchodku žila aktívne umením, nechýbala na žiadnej vernisáži v Galérii umenia, či v novozámockom Múzeu Jána Thaina, bola členkou klubu dôchodcov a klubu stomikov, ktorým sa snažila pomáhať. Písala o všetkom, čo sa v týchto kluboch udialo. Žila veľmi aktívnym životom aj v dôchodku. Štvrťstoročie navštevovala kurz anglického jazyka a členovia tohto klubu boli pre ňu ako rodina. Vždy hovorievala, že dlhšie budeme mŕtvi ako živí.
Milá Marika, Tvoje dobré srdce tu zostane navždy s nami.
Komentáre
