Prof. Cehlár: Prestali sme investovať do prieskumu, sme úplne závislí na cudzích surovinách
Európska únia je rovnako ako Slovensko závislé od dovozu nerastných surovín, predovšetkým z Ruska, Číny a Juhoafrickej republiky. Prístup napr. k lítiu, kobaltu a ďalším vzácnym surovinám je kľúčový pre rozvoj oblastí ako je zelená energetika, či digitalizácia. Keďže ich neťažíme, musíme s nimi zaobchádzať mimoriadne hospodárne.
Začiatkom septembra došlo k oznámeniu o vzniku Európskej aliancie pre suroviny (ERMA) v rámci Akčného plánu pre kritické suroviny a zverejnenia nového zoznamu kritických surovín. Závislosť od dovozu navrhuje EK znižovať využívaním domácich zásob, recykláciou a diverzifikáciou. Bohužiaľ, úroveň recyklácie a využívania druhotných surovín je na Slovensku mimoriadne nízka. Nehospodárne nakladáme s materiálmi a prakticky neinvestujeme do prieskumných a ťažobných projektov, a to aj napriek tomu, že mnohé nerastné suroviny sa vyskytujú práve na území SR.
Vedecko-výskumné, akademické, ale aj priemyselné inštitúcie zaoberajúce sa oblasťou nerastných surovín na Slovensku, odporúčajú Vláde SR ako nakladať s vlastnými surovinami. Zároveň vládu vyzývajú k napĺňaniu koncepcie európskych surovinových politík. Za týmto účelom iniciovali vypracovanie dokumentu pod názvom STRATÉGIA ROZVOJA A BEZPEČNOSTI PRÍSUNU SUROVINOVÝCH A ENERGETICKÝCH ZDROJOV SLOVENSKA PRE ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ A PRIEMYSLU 21. STOROČIA
Ide vlastne o reflexiu na dokument vlády “Moderné a úspešné Slovensko – národný integrovaný reformný plán”. Dokument prichádza v čase, kedy je potrebné priemysel racionálne nastaviť v oblasti národnej, ako aj európskej konkurencieschopnosti a sebestačnosti v oblasti nerastných surovín a energetiky. Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD., dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE a predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory: „Dnes hovoríme o prechode z tzv. hnedej ekonomiky na zelenú. Tá si vyžaduje úplne iné zdroje ako tie, ktoré sú charakteristické pre hnedú ekonomiku, v ktorej prevládali fosílne palivá, plyn a uhlie. Plne v súlade s nami iniciovanou stratégiou je aj plán EÚ. Tá chce znížiť závislosť krajín EÚ od dovozu z krajín mimo nej. Klesá totiž ich kvalita a stúpa cena.“ To sú dôvody prečo sa podľa prof. Cehlára na zozname kritických surovín v roku 2020 ocitli 4 ďalšie suroviny (bauxit, lítium, titán a stroncium). Podľa neho je najväčším problémom Slovenska fakt, že veľmi málo investujeme do prieskumných a ťažobných projektov. „Prestali sme investovať do prieskumu, a teraz sme úplne závislí na cudzích surovinách“, dodáva Prof. Cehlár.
V čase tvorby mimoriadne významného národného dokumentu “Moderné a úspešné Slovensko – národný integrovaný reformný plán” si zoskupenie vedeckých a akademických inštitúcií pracujúcich v oblasti nerastných surovín a obnoviteľných zdrojov energie, ako aj renomovaných priemyselných podnikov Slovenska dovoľuje upozorniť na úlohu primárnych zdrojov priemyslu majúcich mimoriadny, strategický a bezpečnostný význam pre ďalší rast priemyslu v SR. V tomto kontexte je potrebné podčiarknuť odporúčanie Európskej komisie pre vytvorenie čo najväčšej sebestačnosti krajín z hľadiska surovinových zdrojov a prehodnotenie dovozu kritických surovín.
Iniciovaná stratégia odporúča zahrnúť strategickú úlohu surovinových a energetických zdrojov Slovenska a ich dovozu do pripravovaného strategického dokumentu Národného integrovaného reformného plánu.
„Veríme, že dôkladné poznanie zdrojov, ktoré na Slovensku máme zásadným spôsobom ovplyvní tvorbu stratégie a bezpečnosti rozvoja nášho priemyslu. Ťažba vlastných nerastných surovín v konečnom dôsledku výrazne prispeje k nášmu úsiliu o dosiahnutie klimaticky neutrálnej Európy. Na záver by som chcel Vláde SR ponúknuť našu pomoc a plnú podporu pri vedecko-výskumných a inovatívnych aktivitách v oblasti surovinových a energetických zdrojov Slovenska”, povedal na záver Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD., dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE a predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory.
Inštitúcie, ktoré sa podieľali na iniciácii a deklarácii stratégie:ä
- FBERG, Technická univerzita v Košiciach
- Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
- Ústav vied o Zemi, Slovenská akadémia vied, Bratislava
- Geotechnologický ústav, Slovenská akadémia vied, Košice
- Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
- Slovenská banská komora
- Národná technologická platforma pre vývoj, výskum a inovácie surovín
* Dokument iniciovanej stratégie bol distribuovaný ústavným činiteľom SR, Vláde SR a štátnym inštitúciám.
Komentáre
