Politici pred voľbami vo februári 2020 sľubovali zvyšovať verejné výdavky, od školstva cez zdravotníctvo a sociálne služby až po výstavbu bytov. Zároveň sľubovali znižovať daňovo-odvodové zaťaženie. Zvyšovanie výdavkov a zároveň znižovanie daní a odvodov
znie ako logický rozpor. Dieru navrhovali zaplátať znižovaním daňovej medzery a likvidáciou korupcie. Boli tieto sľuby realistické z hľadiska rozpočtovej zodpovednosti?
Ján Košč, socioekonomický analytik z občianskeho združenia Pracujúca chudoba sa v publikácii nesnažil rozsúdiť spory o tom, či na Slovensku zdaňujeme málo alebo veľa, ani povedať, ako prípadne upraviť sadzby daní a odvodov, ani ako zmeniť daňový mix. Zámerom je v rámci možností komplexne popísať doterajší vývoj a aktuálny stav, aby bolo možné na túto tému začať debatu, ktorá bude naozaj seriózna a nie ideologická. Doterajšia debata vedená v médiách a verejnom priestore zvyčajne veľmi seriózna nie je, konštatoval Ján Košč.
Milan Kuruc (zakladateľ OZ Pracujúca Chudoba):
„Táto publikácia je na slovenskú scénu celkom netradičným počinom, pretože zreáľňuje pohľad na to, ako s daňovo-odvodovým zaťažením na Slovensku naozaj je a konfrontuje ideologické zavádzanie, ktoré často počuť z úst niektorých mienkotvorných
analytikov alebo politickej reprezentácie.“
Ján Košč (autor publikácie):
„Aj udalosti spojené s ekonomickými opatreniami v boji s koronavírusom Covid-19 ukázali, že zlé nastavenie daňového mixu a nízka miera prerozdeľovania spôsobili nedostatočné zdroje verejných inštitúcií. Dokonca aj mnohí dovtedajší obhajcovia nízkych daní, „menej štátu“ a rušenia regulácií zrazu začali chváliť štátne zásahy v Nemecku a Dánsku a kritizovať nedostatočné opatrenia slovenskej vlády. O tom, že na takéto opatrenia treba tú „spoločnú špajzu“ aj napĺňať, už radšej pomlčali a aj naďalej budú pravdepodobne šíriť klamstvá o „veľkom sociálnom štáte, ktorý Slovensko má“ a presadzovať namiesto zásadnej reformy daní a odvodov len ich znižovanie v prospech biznisu, škrty vo verejných výdavkoch, ak sa ich to netýka, a samozrejme aj zásadné
okresávanie práv pracujúcich.“
Tomáš Profant (Výskumný pracovník, Ústav mezinárodních vztahů, Praha):
„Daňový systém by mal zodpovedať výsledkom spoločenských konfliktov, odmeňovať to, čo spoločnosť vníma pozitívne, a naopak trestať to, čo vníma negatívne. Ak je rovnosť uznávanou hodnotou, malo by zdanenie byť progresívne. Ak je problémom pre spoločnosť koncentrácia bohatstva, je na mieste daň z majetku. Ak spoločnosti
vadí ničenie životného prostredia, treba zaviesť ekologické dane. Diskusii o daniach by mala predchádzať filozofická diskusia o tom, v akej spoločnosti chceme žiť. V súčasnosti však neexistuje rovnosť v prístupe do tejto diskusie. Kým majiteľ kapitálu z Penty či Esetu môže podporiť jemu blízke médium alebo think-tank, najmladšia generácia zastupujúca prírodu svoj hlas prejavuje na ulici.“
http://www.pracujucachudoba.sk/publikacie/myty-a-fakty-o-danovo-odvodovom-zatazeni-na-slovensku
V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte:
Ján Košč – 0907 425 276, koscjan@gmail.com
Milan Kuruc – 0948 197 333, milan.kuruc@gmail.com
Tomáš Meravý (liberálny ekonóm, M.E.S.A. 10, Za Ľudí):
Prestaňme už ale prosím vyplakávať nad vysokými daňami pre podnikateľov. Tento obraz nezodpovedá realite. Ak si tu niekto zaslúži zníženie daní, tak sú to skôr bežní zamestnanci. Tí si však na rozdiel od veľkých ziskových firiem nedokážu platiť armádu politikov, lobistických združení a analytikov, ktorí vytrvalo masírujú verejnú mienku tvrdeniami o neúnosnej daňovej záťaži podnikateľov.
Zdroj: https://tomasmeravy.blog.sme.sk/c/452836/kto-plati-najvyssie-dane.html
www.PracujucaChudoba.sk Pracujúca
Komentáre
