Zamestnanci z východného Slovenska podporujú rast minimálnej mzdy tak, ako navrhuje Konfederácia odborových zväzov. Za odvedenú prácu musí zamestnanec dostať spravodlivú mzdu, t. j. mzdu ktorá jemu a jeho rodine zabezpečí dôstojnú životnú úroveň. Tak je to uvedené v medzinárodných sociálnych dokumentoch ktorými je Slovensko viazané. Obdobne o tom hovorí aj Ústava Slovenskej republiky.
Na Slovensku je úroveň disponibilnej čistej minimálnej mzdy dlhodobo pod touto požiadavkou. Súčasných 430 € zďaleka nedokáže pokryť každodenné potreby predovšetkým mladých rodín. Po odrátaní hypotéky a nájomného zamestnancovi a jeho rodine, praktický neostane na ďalší intelektuálny a sociálny rozvoj človeka na úrovní 21. storočia.
Odbory na Slovensku nechcú a nebudú ďalej tolerovať bezbrehé zneužívanie lacnej pracovnej sily. Odmietame tvrdenia že nemáme na zvyšovanie miezd a strašenie ekonomickou krízou v budúcnosti na ktorú sa máme pripraviť šetrením na mzdách zamestnancov.
Ekonomika Slovenska nikdy nebola v tak dobrej kondícií a nízka miera nezamestnanosti sa dostavila aj preto že sa zvyšovala minimálna mzda napriek nesúhlasu zamestnávateľov.
Štatisticky vývoj od r. 2012 hovorí jasnou rečou :
Rok 2012 – Minimálna mzda 327 eur – Miera nezamestnanosti 14,44%
Rok 2019 /1.Q/ – Minimálna mzda 520 eur – Miera nezamestnanosti 5,8 %
Zvyšovaním minimálnej mzdy docielime zvyšovanie kúpnej sily obyvateľstva s následnou vyššou spotrebou a dopytom tovarov a služieb, čo ma pozitívny dopad na malých a stredných podnikateľov.
Pokiaľ nebudeme brať ohľad na sociálny rozmer mzdy pre zamestnanca, iba na ekonomický rozmer dôležitý pre vrecká akcionárov a majiteľov firiem nikdy nedosiahneme návrat státisícov slovenských zamestnancov zo zahraničia a stabilitu mladých rodín tu doma.
Zisky pre kapitál sú dosahované na úkor nízkych nespravodlivých miezd radových zamestnancov. Ak šetriť, tak na ziskoch kapitálu.
Mzdy na Slovensku predstavujú v priemere 7 % z celkových nákladov. Ak by stúpli platy o 10 %, tak celkové náklady by išli hore + 0,7 %. Pre takéto navýšenie by Slovenská ekonomika určite neskolabovala. Pokiaľ nebude odbyt výroby a poskytovaných služieb, nebude sa vyrábať ani za 100 € min. mzdu.
ZMOS a zamestnávateľské zväzy navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu v čistom o + 17 € !. S týmto zásadne nesúhlasíme. Je to výsmech poctivej práce a poníženie ľudskej dôstojnosti slovenského zamestnanca.
Zvýšenie mzdy nad 600 € by pomohlo prelomiť začarovanú bariéru nízkej ceny práce a smerovaniu k vyššej zamestnanosti a postupnej vyššej spravodlivosti v odmeňovaní.
Jozef Balica Monika Benedeková Ján Šlauka
čl. predsedníctva OZ KOVO podpredsedníčka OZ KOVO čl. predsedníctva OZ KOVO
OZ Pracujúca chudoba podporuje KOZ pri rokovaniach o výške minimálnej mzdy
Odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv je súčasťou Európskej sociálnej charty (revidovanej), ktorú sa SR zaviazala dodržiavať, takže ide o záväzok.
Odporúčanie, aby čistá minimálna mzda (MM) bola vo výške 60 % z čistej priemernej mzdy sleduje dva hlavné ciele:
- aby človek s MM mal príjem taký, ktorý zaručuje dôstojnú životnú úroveň,
- aby sa príjmová nerovnosť, ktorej zvyšovanie má negatívne sociálne a ekonomické dopady, nezvyšovala, a tam kde je vysoká, aby sa znížila na takú úroveň, aby neškodila.
Tvrdenia politikov a analytikov z INESS, že toto odporúčanie nenapĺňa žiadna z vyspelých krajín EÚ nie sú v súlade s realitou. Podľa dát OECD za rok 2018 túto hranicu prekračuje Belgicko (60,15 %) a tesne pod ňou je Slovinsko (59,11 %). Z vyspelých krajín sveta sa k tejto hranici úspešne blížia aj Kanada (55,76 %) a Nový Zéland (59,47 %). Tu by sme chceli upozorniť na fakt, že Nový Zéland, Slovensko a Slovinsko majú porovnateľnú produktivitu práce. Podľa OECD v roku 2018 bola produktivita (GDP per hour worked) na Slovensku 41,21 $, v Slovinsku 40,16 $ a na Novom Zélande 37.27 $.
Často počúvame, že Slovensko má nízku produktivitu práce a vraj aj preto máme také nízke mzdy, čo je samozrejme do istej miery pravda, no táto relatívne nízka produktivita nevysvetľuje disproporcie ohľadom podielu miezd na HDP, alebo na pridanej hodnote. Stačí sa pozrieť na to Slovinsko a Nový Zéland, ktoré majú porovnateľnú produktivitu práce, no zároveň majú podstatne vyššie podiely miezd na HDP a pridanej hodnote.
Zároveň je problémom aj fakt, že po dlhom a silnom raste našej produktivity práce prišiel v posledných rokoch útlm tohto rastu, ktorý je následkom toho, že slovenské firmy investovali do výskumu a vývoja jeden z najnižších podielov na HDP v EÚ. Tento podiel je najnižší vo V4 a nižší ako v Slovinsku a Estónsku. Nie, nedá sa vyhovárať, že je to kvôli tomu, že u nás je zväčša zahraničný kapitál, ktorý výskum a vývoj robí doma. Podobné podiely zahraničného kapitálu sú v celej V4, aj v Slovinsku a Estónsku, no u nás dávajú firmy do výskumu a vývoja najmenej.
Problémom našich firiem je fakt, že svoju konkurencieschopnosť postavili na politike nízkych miezd a túto politiku sa snažia za každú cenu udržať v chode. Produktivitu práce nedvihne ani to, že ľudia budú pracovať viac a dlhšie. Našej produktivite práce dokonca nepomôže, ani keď ľudia budú pracovať za troch, alebo štyroch. Produktivitu práce treba dvíhať inováciami a novými technológiami. Treba si vyjasniť, či chceme konkurovať Bangladéšu, alebo vyspelým krajinám. Pretože ak chceme konkurovať Bangladéšu, tak MM treba zásadne znížiť, ale keď chceme konkurovať najlepším, tak to určite udržiavaním politiky nízkych miezd nepôjde.
Ďalšou výčitkou zo strany zamestnávateľov je, že rast miezd predbieha rast produktivity práce. Tento fakt tú máme posledných 4-5 rokov. Áno, ak by toto predbiehanie bolo zásadné, výrazné a trvalo by dlhšie časové obdobie, bol by to problém. Nepamätám si však, že by zamestnávatelia v minulosti kritizovali opačný trend, keď rast produktivity výraznejšie predbiehal mzdy a trval aj neporovnateľne dlhšie časové obdobie. Dnes len dobiehame zameškané.
Mimochodom, keď sme už pri produktivite práce, tak sa pozrime na nedostatok zamestnancov a schopnosť našej ekonomiky nájsť uplatnenie pre nízkovzdelaných. Nemecko má podstatne väčší problém s nedostatkom pracovnej sily, zároveň má vyššiu produktivitu práce, má vraj podstatne sofistikovanejší priemysel s vyššou pridanou hodnotou, a predsa v Nemecku dokážu využiť oveľa vyšší podiel nízkovzdelaných ľudí ako my u nás. Je tomu tak aj vďaka tomu, že tamojšie firmy oveľa viac investujú do celoživotného vzdelávania dospelých, my v tomto taktiež patríme k najhorším v EÚ.
Ale vráťme sa k MM. Analytik INESS, Róbert Chovanculiak nedávno prišiel s vlastným výpočtom MM, pričom jemu vyšlo, že v roku 2020, by mala byť MM v hrubom vo výške 572 €, pričom pri výpočte sa inšpiroval odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv. Pri svojom výpočte však urobil jednu zásadnú chybu. Na výpočet MM na rok 2020 použil výšku priemernej mzdy za rok 2018. Ako ekonóm by mal vedieť, že takto urobený prepočet je hrubým zavádzaním, keďže odporúčanie tohto výboru hovorí o podiele voči aktuálnej čistej priemernej mzde. To v preklade znamená, že mal rátať s prognózovanou čistou priemernou mzdou na rok 2020, nie z roku 2018.
V poslednej dobe často počúvame, že ak príde kríza, tak rekordne rastúca MM môže naše hospodárstvo poškodiť a kvôli nej budú ľudia prichádzať o prácu. Tu je potrebne spomenúť prípad Slovinska, ktoré v roku 2010, práve počas najhorších prejavov poslednej finančnej a hospodárskej krízy, zvýšilo svoju MM o 23 %. Samozrejme, v tom roku nezamestnanosť v Slovinsku stúpala, ale stúpala porovnateľne s krajinami kde MM nedvíhali, dvíhali menej, alebo kde celoplošnú MM nemajú.
Ak príde kríza, samozrejme, že ľudia budú prichádzať o prácu, tak ako o ňu vždy v čase krízy prichádzajú, ale nie z dôvodu výšky MM. Aj keby sme v roku 2020 mali MM vo výške 60% z priemernej mzdy, čo podľa návrhu ministerstva práce mať nebudeme ( cca. 55 %) stále to bude málo, hlavne s ohľadom na fakt, že aj priemerná mzda na Slovensku je v dôsledku politiky nízkych miezd podhodnotená. Ak by sme na Slovensku mali podobný podiel miezd na HDP ako Slovinsko, Chorvátsko, alebo Estónsko, mohla by byť priemerná mzda približne o 200 až 300 eur vyššia.
Preto OZ Pracujúca Chudoba podporuje požiadavku KOZ na určenie minimálnej mzdy na rok 2020 vo výške 635 €.
Komentáre
