Organizovaním Svätojakubskej púte (2. -15.7.2019) chcú zástupcovia slovenských charít upriamiť pozornosť na ľudí, pre ktorých charita existuje, ktorým pomáha a tiež na problémy, s ktorými sa stretáva. Uviedli to dnes v Košiciach na stretnutí s novinármi.
Prečo organizujeme púť
Sme svedkami starnutia Slovenska, Európy, dokonca s výnimkou Subsaharskej Afriky – celého sveta. Väčšina krajín, najmä Európy, sa na dopady tohto demografického vývoja pripravuje. A jedným z podstatných prvkov prípravy sú aj dostupné sociálne služby.
Kto sa bude starať o našich starých rodičov, rodičov a vlastne aj nás
Dôchodkový strop, odchod mladých ľudí za prácou do vzdialenejších miest a krajín, dramatický odliv zdravotných sestier a opatrovateliek do zahraničia za lepšie platenou prácou, chýbajúce systémové opatrenia štátu na elimináciu tohto nepriaznivého vývoja ani v krátkodobom a ani v dlhodobom horizonte. Okrem iného, aj toto sú dôvody, prečo sa Slovensko má čoho obávať.
Štát a charita
Objem finančných prostriedkov do sociálnych služieb vzhľadom k HDP v Európe rastie a kým na Slovensku zvyšujeme prostriedky, aby sme viac percent HDP dali napr. na zbrojenie a ďalšie, iné krajiny riešia pomoc svojim občanom. Pred pol rokom primátor Viedne vyhlásil, že dá navyše 1 miliard eur na “zabezpečenie sociálnych služieb pre občanov odkázaných na tieto služby” (budú to podľa nášho názoru rôzne impulzy pre nábor nových síl z okolitých krajín na opatrovanie resp. vyčlenil finančné prostriedky pre sociálne odkázaných viedenčanov, ktorí si vďaka týmto finančným prostriedkom dokážu zabezpečiť opateru (viac informácií p. Biba Kudziaková – Viedeň, poradkyňa pre slovenské opatrovateľky v Rakúsku, t.č. 04 369 919 094 963)
Podľa informácií z médií, chodí Rakúsko doslova kontrahovať sestričky a opatrovateľky priamo na stredné školy na Slovensku. Láka ich vyššími platmi, ale aj zabezpečením štúdia jazyka.
Slovensko v posledných rokoch síce prudko zvýšilo minimálnu mzdu a aj rôzne príplatky, ale navýšenie príspevku pri odkázanosti na sociálnu opateru to nereflektuje. Aj keď v posledných dvoch rokoch štát konečne valorizoval príspevok pri odkázanosti, ten ani zďaleka nepostačuje na krytie rastu mzdových nákladov na zdravotné sestry a opatrovateľky.
Štát prenechal platby opatrovateľom na mestá a obce. Neochota mnohých miest a obcí prispievať dostatočne na prevádzkové náklady poskytovateľov sociálnych služieb, v kombinácii so zložitým a zlým vzorcom pre výpočet ceny sociálnej služby pre občana, či príspevku samosprávy na financovanie týchto služieb spôsobuje nárast nedostupnosti služieb pre odkázaných.
Chýba aj podpora pre rodiny, na pleciach ktorých neraz zostala celá starostlivosť o svojich starnúcich alebo inak sociálne odkázaných príbuzných. Stále viac ľudí odkázaných na sociálne služby sociálnu službu buď nedostane vôbec, alebo nie v štruktúre a v objeme, ktorý by bol postačujúci. V tých najhorších prípadoch môže skončiť na ulici, respektíve hľadá pomoc v útulkoch či nocľahárňach.
Aj keď Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny objemovo zvyšuje príspevky pri odkázanosti, oproti tomu stojí vyšší nárast nákladov na rôzne povinnosti, ktoré štát zaviedol do legislatívy (hygienické a technické účinné od 1.10.2018, požiarne, zdravotná služba, GDPR,…). Toto všetko podľa nášho názoru zbytočne ekonomicky zaťažuje poskytované sociálne služby v sociálnych zariadeniach. Aj preto seniori nemajú na to, aby to všetko platili. Služby charity (v príkrom rozpore z našou filozofiou) začínajú byť dostupné len pre bohatých.
Najvypuklejším nákladom v tomto roku sú rekreačné poukazy. napr. len Spišská katolícka charita pri 400 zamestnancoch potrebuje navyše 110.000 eur, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia seniori. Kým školám, nemocniciam a iným subjektom vzhľadom na tento nárast, zabezpečí štát v tomto roku zvýšenie príspevkov na tento účel, na sociálnu oblasť nemyslí. A tak miesto podporovania sociálnych služieb, poskytovatelia sociálnych služieb podporujú podnikateľov v cestovnom ruchu, a treba povedať, že aj štát, pretože ak my zaplatíme 275 eur a zamestnanec 225 eur teda spolu 500 eur, z toho vyše 80 eur si zase zoberie štát na DPH. Štát v tomto prípade uložil pre sociálne služby povinnosť, nič na tento účel do sociálnych služieb nedal a ešte zoberie od každého, kto si rekreačný poukaz uplatní 80 eur ako DPH.
Bez pomoci bežných ľudí bude musieť charita svoje zariadenia, kde pomáha núdznym, postupne zatvárať. Charita je miesto, kde ľudia môžu konať dobro, kde môžu pomáhať, kde môžu dať svojmu životu zmysel. Len ak dnes my budeme všímaví k potrebám sociálne odkázaných ľudí, ak my budeme pomáhať, máme nádej, že aj nám niekto pomôže, keď to raz budeme potrebovať.
Ing. Erich Hulman – generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity
Ing. Cyril Korpesio – riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice
PhDr. Ing. Pavol Vilček – riaditeľ Spišskej katolíckej charity
PhDr. Peter Valiček – riaditeľ Gréckokatolíckej charity
Kontakt pre médiá:
Monika Molnárová MSc., manažér pre komunikáciu a PR SKCH, 0904 040 561, molnarova@charita.sk
Petra De Campos, oddelenie PR a marketingu SpKCH, 0903 272 579, marketing@caritas.sk
Komentáre
