Divadelný ústav pripravil výstavu pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín.
Výstava, ktorá bude od 12. apríla do 13. mája 2019 inštalovaná vo foyer historickej budovy Štátneho divadla v Košiciach, si pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách. Divadelný ústav v spolupráci so Štátnym divadlom Košice na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach pripravil unikátnu výstavu spojenú so slávnostným galakoncertom, kde si pripomenie hercovo významné životné jubileum.
Jozef Adamovič absolvoval štúdium herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v ročníku profesora Andreja Bagara. Na začiatku osemdesiatych rokov študoval postgraduálne divadelnú réžiu na divadelnej škole GITIS (1981 – 1983) a filmovú réžiu a scenáristku u Andreja Tarkovského na filmovej škole GOSINKO (1983 – 1985) v Moskve. Ašpirantskú prácu napísal o Slovenskej hereckej škole a získal za jej obhajobu akademický titul doktora vied. Absolventskou réžiou Jozefa Adamoviča bola réžia Spolku drobnochovateľov (1985) v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Záverečnou prácou na filmovej škole bola réžia televízneho filmu Ilda na námet poviedky Jiřího Wolkra.
Jozef Adamovič vo svojom hereckom prejave zásadne nadväzoval na hereckú školu Karola L. Zachara stojacu najmä na výrazových prostriedkoch psychologicko-realistických. Režisér Karol L. Zachar pred ním zároveň otvoril najväčšie umelecké výzvy, najmä na začiatku jeho hereckej kariéry v divadle. Adamovič sa vo viacerých svojich postavách zameriaval na realistické zobrazenie typu, akcentoval základné kontúry charakteru a dôraz kládol na psychologickú hodnovernosť. Vo viacerých hereckých kreáciách sa mu podarilo zapôsobiť nepatetickou civilnosťou, ale rovnako aj prvkami tragizmu.
Svoj jedinečný herecký naturel uplatnil aj vo viacerých slovenských a českých filmoch – Štvorylka (1955), Valčík pre milión (1960), Vrah zo záhrobia (1966), Hry lásky šálivé (1971), Dny zrady (1973), Temné slunce, Noční jazdci (1981), Súdim ťa láskou (1981) a v televíznych filmoch Kubo (1968), Vivat Beňovský! (1971), Na baňu klopajú (1980) a Tiene v raji (1987).
Spoluzaložil vysokú umeleckú školu, Akadémiu umení v Banskej Bystrici a bol viac rokov jej pedagógom i akademickým funkcionárom. V rokoch 1992 – 1993 prednášal na McGill Uiversity v kanadskom Montreale. V rokoch 2008 – 2013 pôsobil ako pedagóg na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2007 sa stal umeleckým šéfom košického rómskeho divadla Romathan a vyučoval aj na Konzervatóriu v Košiciach, ktoré dnes nesie jeho meno.
Vernisáž výstavy sa uskutoční v nedeľu 14. apríla 2019 o 17.00 hod. vo foyer historickej budovy Štátneho divadla v Košiciach. Súčasťou spomienkového večera na hercovu počesť bude aj slávnostný koncert, ktorý pripravilo Súkromné konzervatórium Jozefa Adamoviča v Košiciach. Autorom výstavy je Martin Timko, grafické riešenie Ondrej Gavalda.
Komentáre
