Prečo si slovenské mestá neuvedomujú, že je lepšie sa zmeny klímy báť, než sa jej zľaknúť?
Prečo len v niektorých mestách hľadajú riešenia problému a vo väčšine sa rieši hľadanie iných problémov?
Prečo, napriek rizikám, je zmena klímy pre mestá stále len hmlistou hrozbou budúcnosti?
Vo svetle správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu z októbra tohto roku predstavuje nárast globálnej teploty o 1,5 °C (do roku 2100 v porovnaní s predindustriálnym obdobím) maximálnu hranicu, kedy dopady zmeny klímy sú procesmi adaptácie či transformácie systémov ešte zvládnuteľné. Aby sa tak stalo, je potrebné znížiť globálne produkciu CO2 do roku 2030 o 45% vzhľadom k roku 2010 a dosiahnuť okolo roku 2050 nulové emisie CO2 (po roku 2050 by mali byť všetky antropogénne emisie CO2 „technologicky“ zachytávané). Bez bezprecedentných zmien vo fungovaní našej spoločnosti to ale nepôjde. Inak musíme rátať s dôsledkami a škodami ohromných rozmerov aj u nás na Slovensku.
Napriek týmto vedeckým faktom je minimálna aktivita miest (na jednej strane ako hlavných zdrojov emisií CO2, ale súčasne na strane druhej ako významnej „obete“ dopadov zmeny klímy) v reakcii na zmenu klímy na Slovensku alarmujúca.
Prečo tomu tak je, analyzoval Karpatský rozvojový inštitút (KRI), ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje, jednak v rámci prebiehajúce projektu „Dobré mestské klimatické politiky“, ale aj ďalších svojich výskumno-aplikačných aktivít. Analýza sa zamerala na poznanie aktuálnej situácie v 39 slovenských mestách s viac ako 20 000 obyvateľmi. Bol realizovaný telefonický a dotazníkový prieskum uvedomenia a postojov v téme zmena klímy u 3 cieľových skupín – širokej verejnosti, volených zástupcov mestskej samosprávy a vybraných výkonných pracovníkov mestských úradov. Súčasne KRI urobil (z dostupných verejných údajov) prieskum hlavných mestských plánovacích dokumentov, prieskum inštitucionálnej štruktúry miest, prieskum projektov a rozpočtov miest z pohľadu začlenenia témy zmena klímy. Výsledky mapovaní doplnil o závery zo štruktúrovaných rozhovorov o tejto téme s výkonnými pracovníkmi z vybraných miest z celého Slovenska.
Zistenia, zaujímavé tak v pozitívnom ako aj negatívnom zmysle slova, ukázali nasledovné skutočnosti:
- Aj keď existuje pomerne vysoké uvedomenie o zmene klímy ako hrozbe pre život v mestách (deklarované väčšinou respondentov), proces reakcie na zmenu klímy a jej dopady v drvivej väčšine slovenských miest buď ešte vôbec nezačal, alebo je nesystémový a jeho dynamika je veľmi nízka.
- Vysoká nespokojnosť respondentov prieskumu tak s činnosťou mestských samospráv v oblasti reakcie na zmenu klímy, ako aj s podporou prichádzajúcou z centrálnej a regionálnej (VÚC) úrovne pre mestá potvrdzuje to, že viacúrovňový mechanizmus reagovania na zmenu klímy prakticky nefunguje.
- Mestám veľmi často chýba odbornosť v tejto stále ešte pomerne novej téme, čo spolu s nedostatkom cielených a zrozumiteľných kvalitných informácií špeciálne pre sídelné prostredie dokazuje, že bez odbornej podpory z národnej a regionálnej úrovne sa nezaobídu.
- Drvivá väčšina miest nevyčleňuje, resp. vyčleňuje nedostatok prostriedkov zo svojho rozpočtu na zápas so zmenou klímy. Bežne realizujú aktivity (nové investície), v ktorých prakticky neberú zmenu klímy do úvahy. Ak realizujú, tak len čiastkové adaptačné opatrenia či opatrenia zamerané na úspory energie, financované najmä z externých EÚ
- Existujú svetlé výnimky, ktoré dokazujú, že aj v rámci existujúceho národného legislatívneho, finančného a inštitucionálneho rámca sa môže na jednej strane realizovať dobrá mestská klimatická politika (napr. mesto Trnava) a na strane druhej sa môže vytvárať regionálnou samosprávou podporné prostredie pre klimatickú politiku a aktivity miest a obcí (Bratislavský samosprávny kraj).
„Reakcia na zmenu klímy musí byť prioritou mestských samospráv. Mestá majú povinnosť konať a majú k tomu aj svoje nástroje. To, čo nemajú, je priestor na strácanie času. Riešenia sú známe, len ich treba uviesť do každodennej praxe,“ hovorí členka výskumného tímu Alena Kozlayová. „Naviac, ako ukázal aj náš prieskum, uvedomenie si hrozby zmeny klímy je vysoké. Opýtaní prejavili vysokú mieru potreby aktívne konať na úrovni miest i ochotu urobiť tak aj na úkor svojho komfortu. Teraz by mali prísť na rad konkrétne kroky,“ dodáva.
„V súvislosti s dopadmi zmeny klímy na naše mestá existuje naliehavá potreba zásadnej transformácie ich fungovania a manažovania s cieľom výrazne znížiť produkciu CO2 a pripraviť sa na to, čo nás čaká. Národná, regionálna a miestna úroveň musí svoje aktivity v tejto oblasti koordinovať,“ pridáva Andrej Šteiner, riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu.
Kontakt pre médiá:
RNDr. Andrej Šteiner, PhD.
e-mail: steiner@kri.sk
mobil: 0908 729 845
Projekt Dobré mestské klimatické politiky (DOKLIP) je podporený v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu.
Komentáre
