Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“) bola schválená 1. septembra 1992 a vyhlásená 1. októbra 1992. Ústava nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1993. Existencia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) bola zakotvená už v prvom vyhlásenom znení ústavy. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Jeho sídlo sa nachádza v Košiciach, v metropole východného Slovenska.
Podrobnosti o postavení ÚS SR boli upravené zákonom č. 38/1993 Z. z. o organizácii ÚS SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ktorý bol prijatý po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 20. januára 1993. Na základe tejto právnej úpravy začal ÚS SR svoju činnosť 17. marca 1993 pod vedením svojho prvého predsedu prof. JUDr. Milana Čiča, DrSc., mult. Dr. h. c. Za sudcu ÚS SR bol prof. JUDr. Milan Čič, DrSc., mult. Dr. h. c., vymenovaný 21. januára 1993, do funkcie predsedu ÚS SR bol vymenovaný 8. marca 1993. Počas prvého funkčného obdobia sa ÚS SR skladal z desiatich sudcov, ktorí boli do funkcie menovaní na obdobie siedmich rokov. Ťažiskom činnosti ÚS SR v období rokov 1993 až 2000 boli abstraktná kontrola ústavnosti zákonných a podzákonných právnych noriem, výklad ústavy v sporných prípadoch a rozhodovanie v kompetenčných sporoch, pričom vychádzajúc
z princípu subsidiárnej právomoci ústavného súdu boli položené aj základy konkrétnej ochrany ústavnosti pri rozhodovaní o sťažnostiach proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy (nie však všeobecných súdov), resp. v konaniach o podnetoch týkajúcich sa porušenia ústavných práv.
Od roku 2000 do roku 2006 bol predsedom ÚS SR prof. JUDr. Ján Mazák, PhD. V druhom funkčnom období došlo aj k zvýšeniu počtu ústavných sudcov na trinásť a zároveň k predĺženiu ich funkčného obdobia na dvanásť rokov. Okrem toho ÚS SR pribudli ďalšie právomoci, medzi nimi aj preventívna (ex ante) kontrola ústavnosti referenda a medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady SR, a došlo k rozšíreniu právomoci v oblasti konkrétnej kontroly ústavnosti, keď na základe ústavnej sťažnosti môže ústavný súd preskúmavať rozhodnutia všetkých orgánov verejnej moci, pokiaľ ochranu neposkytuje všeobecný súd.
Od roku 2007 až po súčasnosť je predsedníčkou ÚS SR JUDr. Ivetta Macejková, PhD., LL.M. Počas tretieho funkčného obdobia ÚS SR pribudla právomoc preskúmavať rozhodnutia Súdnej rady SR o splnení predpokladov spôsobilosti pre výkon funkcie sudcu všeobecného súdu a tiež právomoc preskúmavať ústavnosť rozhodnutia Národnej rady SR o zrušení amnestií alebo individuálnej milosti. Pre toto obdobie je charakteristický tiež výrazný nárast počtu individuálnych ústavných sťažností, v dôsledku čoho boli v prípade opakujúcich sa a zjavne bezúspešných sťažností zavedené súdne poplatky za konanie pred ÚS SR.
ÚS SR plní od svojho vzniku v roku 1993 úlohu exkluzívneho nositeľa ochrany ústavnosti v SR. Dôslednou interpretáciou právnych noriem sa za 25 rokov svojej existencie stal jedným z pilierov stability SR ako demokratického a právneho štátu.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd Slovenskej republiky.
Viac informácií Vám môže poskytnúť hovorkyňa Ústavného súdu SR PhDr. Martina Ferencová, PhD.
telefón: 055/7207 295, mobil: +421 918 827 344, e-mail: martina.ferencova@ustavnysud.sk
Komentáre
