V plánovaní rozvoja územia, aj v rozhodovacích procesoch je potrebné brať do úvahy globálne hrozby či riziká a ich konkrétne lokálne dopady pre mesto či obec. V súčasnosti sa s týmto aspektom na Slovensku a ani v susedných krajinách prakticky nepočíta, resp. je zanedbávaný́. To má a bude mať za následok škody na ľudskom zdraví, majetku, prírode, ako aj mrhanie verejnými, ale aj súkromnými zdrojmi. Za podmienok, kedy je veľmi pravdepoddobné, že sa hrozby naplnia (napríklad vplyvom negatívnych prejavov zmeny klímy, cenovými energetickými šokmi, sociálnou nestabilitou či nútenou migráciou), musia lokálne samosprávy začať pri plánovaní a rozhodovaní nevyhnutne tieto vedecké scenáre brat do úvahy a proaktívne konať.
Jeden z dôvodov prečo sa tak nedeje, okrem nízkeho uvedomenia si existencie hrozieb a ich lokálnych dopadov, je absolútny nedostatok metodických postupov, ako zistiť zraniteľnosť obcí a miest na jednotlivé globálne hrozby.
Počas 19-mesačného slovensko-ukrajinského projektu, ktorý bol podporený Nórskym finančným mechanizmom, bola vyvinutá́ a pilotne aplikovaná metodika tzv. adaptívneho plánovania, ktorá je využiteľná pri územnom, socio-ekonomickom či sektorovom plánovaní. Tento prístup, ktorý je na Slovensku, ale aj na Ukrajine unikátny, umožní plánovačom, resp. tým ktorí rozhodujú na miestnej či regionálnej úrovni, začleniť lokálne dopady globálnych rizík do každodenného uvažovania a konania, a tak zmierniť ich dôsledky. Súčasne bola v projekte iniciovaná a inštitucionalizovaná́ cezhraničná spolupráca slovenských a ukrajinských plánovačov v prihraničnom SK/UA území.
Odborný koordinátor projektu RNDr. Andrej Šteiner, PhD., z Karpatského rozvojového inštitútu, Košice hovorí: “Samotná metodika adaptívneho plánovania, je určité nóvum a to nielen pre plánovačov, ale aj pre vedenie miest a obcí. Plánovať a rozhodovať v určitej atmosfére neistoty – nie je vždy jasné, kedy a v akej intenzite sa globálna hrozba prejaví, je omnoho komplikovanejšie ako sa to robí doteraz. Bude treba zmeniť nielen prístupy, ale aj myslenie a miesto predpokladania budúceho vývoja na základe minulých trendov bude potrebné robiť alternatívne scenáre a pripraviť pre ne dopredu viac-variantné plány a podľa vývoja realizovať ten najvhodnejší.”.
Ing. Jaroslav Tešliar, CSc., riaditeľ Agentúry pre podporu regionálneho rozvoja, Košice konštatuje: “Som rád, že k tejto téme sme pristupovali spoločne s kolegami z Ukrajiny. Máme mnoho podobností a spoločných zámerov, ktoré nám treba riešiť a preto treba prehĺbiť vzájomné odborné porozumenie a vytvoriť podmienky pre hlbšiu spoluprácu v oblasti plánovania. Pre podporu spolupráce nielen počas, ale aj po projekte sme vytvorili a formalizovali pracovnú SK-UA skupinu plánovačov, vrátane mechanizmu jej fungovania”
Prof. RNDr. Oto Hudec, CSc. za Technickú univerzitu Košice: “Mapy odolnosti na dopady globálnych hrozieb na úrovni obcí, ktoré boli vytvorené v prihraničnej oblasti v siedmych okresoch na Slovensku a troch na Ukrajine, sú dobrým nástrojom nielen pre plánovanie na úrovni obcí, ale aj na regionálnej a cezhraničnej úrovni. Veríme, že poznatky nadobudnuté v projekte budú využité nielen v projektovom, ale postupne aj širšom území”
Kontakty:
Ing. Jaroslav Tešliar, CsC., riaditeľ ARR Košice, jaroslav.tesliar@arr.sk, 0908729851
RNDr. Andrej Šteiner, PhD. riaditeľ KRI, Košice, steiner@kri.sk, 0908729845
Projekt Zosúladenie a inovácia plánovania rozvoja prihraničného SK-UA územia (ZIP) je realizovaný v partnerstve inštitúcií: Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, Karpatský rozvojový inštitút Košice, Technická univerzita v Košiciach, Agentúra regionálneho rozvoja a cezhraničnej spolupráce TRANSCARPATHIA Zakarpatskej oblastnej rady, Užhorod, Nórsky inštitút urbánneho a regionálneho plánovania /Univerzita aplikovaných vied, Oslo a Akershus, Samospráva Sør-Varanger, Košický samosprávny kraj, asociovaný partner, Zakarpatská oblastná štátna administratíva, asociovaný partner.
Komentáre
