Neodmysliteľným symbolom veľkonočných sviatkov sú vajíčka – zdobené, farbené, vyfukované, používané na prípravu tradičných jedál. Výskyt vtáčej chrípky na Slovensku vyvolal u mnohých konzumentov otázku, nakoľko mohla ohroziť bezpečnosť slepačích vajíčok, ktoré si kupujeme v obchodoch alebo na trhu. Odpoveď poskytla doc. MVDr. Anna Ondrejková, PhD., vedúca Katedry epizootológie a parazitológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Vtáčia chrípka – vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) sa Slovensku dlhšie vyhýbala. Koncom minulého roka a najmä v januári 2017 sa však HPAI typu H5N8 objavila nielen u voľne žijúcich vtákov, ale aj medzi hydinou z drobnochovov a vtákmi chovanými v zajatí. Známy je prípad z košickej ZOO, kde boli nakazené a utratené štyri kačice pižmové (Pižmovka lesklá – Cairina moschata). V domácich chovoch postihla hlavne kury domáce, ale aj kačice, perličky a husi. Medzi voľnežijúcimi vtákmi boli okrem labutí nakazené aviárnou influenzou aj divé kačice, husi, volavky a identifikovaný bol aj prípad uhynutého drozda.
Podľa zatiaľ poslednej aktualizovanej informácie Štátnej veterinárskej a potravinovej správy (ŠVPS) SR z 31. marca 2017 bolo na Slovensku evidovaných a potvrdených 10 ohnísk vtáčej chrípky v chovoch domácej hydiny a 58 pozitívnych prípadov u voľne žijúcich vtákov.
Podľa docentky Ondrejkovej, napriek týmto faktom, verejnosť nemusí podliehať zbytočne prehnaným obavám: „Vtáčia chrípka, alebo vysokopatogénna aviárna influenza je choroba, ktorá podlieha hláseniu do 24 hodín. V prípade, ak sa potvrdí pôvodca nákazy, bezodkladne musia byť infikované chovy zlikvidované, vrátane všetkých produktov pochádzajúcich z chovu; v prípade aviárnej influenzy teda aj vajíčok.“
Obozretnosť a zvýšená kontrola zo strany príslušných veterinárnych orgánov je však na mieste. ŠVPS v okolí miesta nálezu, resp. výskytu infikovaného zvieraťa, určí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde sa vykonávajú cielené opatrenia v súlade s národným pohotovostným plánom aviárnej influenzy. Veterinárne opatrenia sú nariadené pre dotknuté obce, chovateľov i poľovné združenia. Opatrenia sa týkajú najmä zvýšenej biologickej ochrany pred zavlečením nákazy do chovov hydiny a iného vtáctva držaného v zajatí.
„Aj napriek tomu, že vírus aviárnej influenzy patrí medzi rezistentnejšie patogény; pri izbovej teplote dokáže prežívať viac ako 20 dní a na vaječnej škrupine 8 dní, z môjho pohľadu nie je hrozbou pre ľudí, ktorí nakupujú vajíčka,“ uviedla docentka Ondrejková. Zdôraznila, že veľkoobchody nakupujú vajíčka od registrovaných a pravidelne kontrolovaných výrobcov; drobnochovatelia musia mať povolenie na predaj z dvora. „Tí, ktorí vajíčka predávajú, musia mať chov vyšetrený. Okrem toho sú aj pri predaji na trhu registrovaní. Preto si myslím, že tu riziko nehrozí. Opatrnejší môžu žiadať od predávajúcich informáciu o pôvode vajíčok; resp. predložiť povolenie o predaji z dvora,“ dodala.
Slovenská republika patrí medzi štáty, kde sa vykonáva plán prieskumu aviárnej influenzy (AI) u domácej hydiny a voľne žijúcich vtákov; v rámci preventívnych opatrení sa vykonáva cielený monitoring chovov hydiny a voľne žijúceho vtáctva. Kontrolujú sa povinnosti chovateľa z hľadiska plnenia preventívnych opatrení na ochranu chovov pred zavlečením nákazy. Frekvencia týchto kontrol chovov hydiny sa vykonáva v závislosti od aktuálnej epizootologickej situácie.
Naši chovatelia hydiny denne kontrolujú zdravotný stav svojej hydiny; v prípade zistenia akejkoľvek zmeny v správaní zvierat, klinických príznakov, poklesu znášky a podobne, kontaktujú veterinárneho lekára, resp. príslušnú RVPS.
Podľa docentky Ondrejkovej výskyt vtáčej chrípky závisí od mnohých faktorov, predovšetkým od perzistencie vírusu v populáciách rezervovárových druhov voľnežijúcich vtákov, hlavne vodného vtáctva: „Sú to mnohé populácie migrujúcich vtákov; vírus AI bol izolovaný a potvrdený takmer zo 40 druhov voľnežijúcich vtákov.“ Pripomenula tiež, že neplatí rozšírená predstava o tom, že vtáky sa sťahujú, resp. migrujú iba zo severu na juh a na jar sa rovnakou trasou vracajú: „Je to mylné. Monitorovaním migračných trás sa potvrdilo, že často migrujú aj na západ, alebo na východ. Preto bol napríklad na území SR zaznamenaný výskyt druhov vtákov typických pre Sibír.“ Zvlášť východné Slovensko má podľa nej pre sťahovavé druhy vtáctva výbornú polohu a aj vhodné prírodné podmienky.
Široká verejnosť by si v súvislosti s vtáčou chrípkou mala uvedomiť, že prenos vtáčej chrípky na človeka je možný priamym kontaktom s chorými, respektíve uhynutými zvieratami a nepriamo aj trusom či iným kontaminovaným materiálom. „Preto aj Štátna veterinárna a potravinová správa zdôrazňuje, že ak vo voľnej prírode nájdete uhynutého vtáka, netreba sa dotýkať kadáveru, ale oznámiť to kompetentným – inšpektorom príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorí nález profesionálne posúdia a materiál zoberú na laboratórne vyšetrenie; príp. členom spoločnosti na ochranu vtáctva,“ zdôraznila docentka Ondrejková. Hoci je riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky na ľudí nízke, existuje. U ľudí prichádzajúcich do styku s domácimi alebo voľnežijúcimi vtákmi „by som rozhodne odporúčala vakcináciu proti sezónnej chrípke, čo by prispelo k ľahšiemu priebehu choroby, aj napriek tomu, že vakcinácia sa v súčasnosti neteší veľkej popularite,“ uzavrela docentka Ondrejková.
VIZITKA
doc. MVDr. Anna Ondrejková, PhD.,
vedúca Katedry epizootológie a parazitológie UVLF v Košiciach
Pracuje v oblasti epizootológie a infekčných chorôb zvierat; už niekoľko rokov spolupracuje so skupinou odborníkov, ktorí sa venujú ochrane vtáctva a netopierov na Slovensku.
tel.: +421 915 984 647
Komentáre
