Občianske združenie Pracujúca chudoba, ktoré vzniklo v júli roka 2016, sa zaoberá problémom nízkych miezd na Slovensku. V októbri odštartovalo kampaň www.KoniecNIzkymMzdam.sk
Posledný rok a pol tu máme mediálnu masáž firiem o nedostatku pracovnej sily. Cieľom tejto masáže nie je nič iné, iba tlačiť na vládu, aby uvoľnila pravidlá na dovoz lacnej pracovnej sily z tretích krajín. Pretože ako sa postupne dozvedáme, tá kvalifikovaná pracovná sila sa evidentne „nachádza“ iba v krajinách s najnižšími mzdami, teda: v Srbsku, na Ukrajine, vo Vietname alebo v Mongolsku.
Už aj na ekonómii pre stredné školy sa učí, že ak je na trhu nedostatok pracovnej sily, jej cena by mala stúpať. To znamená, že naši zamestnanci by mali práve teraz – v čase najnižšej nezamestnanosti – prežívať zlatú éru v raste ich platov a životnej úrovne. No namiesto rastu platov nám tu stúpa tlak na dovoz lacnej pracovnej sily a to len preto, že zamestnávatelia nie sú ochotní dostatočne zaplatiť vlastných zamestnancov.
My pritom máme informácie od personalistov z niekoľkých firiem, že vedenie týchto firiem nechce zvyšovať mzdy práve preto, lebo vyslovene očakávajú, že sa pravidlá uvoľnia a týchto lacných pracovníkov si sem dovezú.
A pre zamestnávateľov nie je nič lepšie ako ľudia z tretích krajín: sú lacní a nepoznajú svoje zákonné nároky. Od Srba sa nikdy nedočkáte podania na inšpektorát práce za to, že bol zaradený do nižšieho platového stupňa pre výšku minimálnej mzdy.
Na Slovensku máme 240 000 nezamestnaných. Pýtame sa, aké kroky zamestnávatelia podnikli, aby týchto zamestnancov získali?
- Ponúkli im riadne mzdy? Teda mzdy, ktoré korešpondujú s ekonomickou kondíciou firmy, s životnými nákladmi zamestnanca a jeho produktivitou práce?
- Vytvárajú firmy kvalitné pracovné prostredie s dobrou atmosférou na pracovisku?
- Majú zamestnanci pocit, že robia zmysluplnú prácu, môžu karierne rásť a výsledky ich práce sú ocenené?
Toto vyplakávanie zamestnávateľov, že nevedia nájsť zamestnancov, je absurdné. To je ako keby ste sa v Bratislave sťažovali, že neviete nájsť trojizbový byt v novostavbe za 30 tisíc eur. Nečudujme sa, že firmy nevedia nájsť ľudí, keď ich nechcú zaplatiť.
Položme si základnú otázku: kto spôsobil, že je na trhu nedostatok pracovných síl? Nebol to nikto iní, než zamestnávatelia. Tí svojou politikou absurdne nízkych miezd zo Slovenska vyhnali za posledných 17 rokov až 300 000 ľudí. A teraz sa dozvedáme, že je problém s nedostatkom zamestnancov a máme ho vyriešiť tak, že sem dovezieme ľudí, ktorí nám tu zakonzervujú nízku životnú úroveň slovenských zamestnancov na ďalšie desaťročie.
Ak firmy tento problém spôsobili politikou nízkych miezd a vysokých ziskov, môžu tento problém vyriešiť presne opačným prístupom. Spravodlivými mzdami.
Nie je normálne a ani v poriadku, že človek, čo pracuje pre prosperujúcu firmu, si nechce zakladať rodinu, lebo sám vyžije len tak-tak.
Otázka je, čo v takomto prípade môže urobiť vláda.
- Tá by sa mala firiem začať pýtať na nástupné platy, nie priemerné. Za priemerný plat v tých firmách takmer nikto nepracuje.
- A tak ako v Rakúsku, aj u nás by mala vláda zaviesť zákonnú povinnosť zverejňovania výšky platov v pracovných inzerátoch a nielen v hrubých, ale aj čistých mzdách.
My nepopierame, že nejaký dovoz pracovnej sily zo zahraničia bude nutný. Ale hovoríme, že firmy sa ho môžu domáhať až vtedy, ak vyčerpajú možnosti na domácom trhu. A ak zároveň bude platiť, že títo ľudia u nás budú môcť pracovať dočasne a len za rovnakých podmienok ako slovenskí pracujúci, aby nedochádzalo k podrývaniu životnej úrovne.
A ešte jedna vec. Makroekonomické ukazovateľe, ale aj ukazovatele z mnohých firiem ukazujú, že Slováci trpia nízkymi mzdami nie preto, že by na ne nebol dostatok peňazí, ale preto, že koláč, ktorý sa vyprodukuje, je nespravodlivo rozdelený. Kým na západe je bežné, že zamestnancom ide 60 percent z vyprodukovanej hodnoty, a 40 si necháva firma. U nás je to naopak, u nás zamestnanci dostávajú 40 percent a a 60 percent si necháva firma.
V takomto prípade je dôležité, aby sa zamestnanci organizovali a združovali v odboroch a vyššie mzdy si jednoducho vyjednali. Inak im nepomôže ani dvojnásobný hospodársky rast. Zamestnanci sa musia jednoducho spojiť a tie mzdy si vypýtať.
Štatistika hovorí za všetko – tam, kde sú zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami, sú mzdy v priemere o 18 percent vyššie ako tam, kde zamestanci pokrytie kolektívnymi zmluvami nemajú. Preto chcem zamestnancov povzbudiť v tom, aby svoj osud chytili do vlastných rúk, začali medzi sebou komunikovať, začali sa organizovať a bojovali za tie svoje mzdy. Patria im.
Medzi krajinami V4 i vo východoeurópskom postsocialistickom priestore máme dlhodobo najvyšší rast HDP, máme vyššiu produktivitu práce, no ak sa pozrieme na naše platy prepočítané cez paritu kúpnej sily, tak sme na tom najhoršie v celej V4, a horšie ako v Estónsku a Slovinsku.
Slovinsko sme, napríklad, v produktivite práce predbehli, HDP na hlavu máme len o 6 % nižšie, ale tamojšie mzdy súčasným tempom nikdy nedobehneme. Minimálna mzda v Slovinsku je dnes 805 eur a priemerná mzda v Slovinsku je na úrovni 1 600 eur. A aj keď si nominálne mzdy upravíme cez paritu kúpnej sily, teda zohľadníme rozdielne ceny tovarov a služieb, tak Slovinci majú i tak podstatne vyššiu životnú úroveň.
Slováci aj napriek rastu priemernej mzdy nebohatnú, ale čím ďalej tým viac sa zadlžujú. Podľa Alianz Global Wealth Report z roku 2016 majú Slováci až 51 %-ný podiel dlhu na hrubých aktívach, zatiaľ čo Slovinci 31 %-tný.
Zaostávame takmer v každej štatistike, ktorá poukazuje na stav príjmov ľudí a domácností v porovnaní s výkonnosťou a možnosťami ekonomiky. Nečudujme sa tomu. Aký iný stav by sme mohli dosiahnuť, keď v zahraničí slovenská vláda láka zahraničných investorov na to, že na Slovensku máme:
- nízke mzdy,
- nízku odborovú organizovanosť,
- a pasívnych zamestnancov.
Svetové ekonomické fórum minulý rok vydalo rebríček konkurencieschopnosti, kde Slovenská republika zo 138 hodnotených krajín skončila na 65. mieste. V schopnosti udržať si doma talenty sme skončili na 123. mieste, v schopnosti prilákať talenty do krajiny sme skončili na 132. mieste. Zo 138. Čiže takmer na konci. Dôvodom sú nízke mzdy. Šikovní ľudia jednoducho nechcú pracovať za ponúkané mzdy pracovať.
Komentáre
