Tlačové správy

Ústavný súd Slovenskej republiky považuje za potrebné vyjadriť sa k nesprávnej interpretácii pojmov „odmietnutie“ a „zamietnutie“

Vo viacerých slovenských médiách boli zverejnené informácie o neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 15. februára 2017. Ústavný súd pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej takto rozhodol: 1. vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2017 (obec Rimavská Seč) bola sťažnosť odmietnutá, 2. vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 41/2015 (zákon o sociálnom poistení) bol návrh na začatie konania zamietnutý (Tlačová informácia č. 11/2017). Vo výrokoch rozhodnutí boli použité pojmy „odmieta“ a „zamieta“, ktoré sa v médiách nesprávne interpretovali. Ústavný súd preto považuje za potrebné uvedené pojmy vysvetliť:

 1. K pojmu zamietnutie

Podľa čl. 131 ods. 1 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) sa plénum ústavného súdu uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.

Podľa § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov. Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Z uvedeného vyplýva, že nevyhnutným predpokladom toho, aby ústavný súd meritórne rozhodol o návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, na rozhodnutie o ktorom je príslušné plénum ústavného súdu, je dosiahnutie ústavou požadovanej väčšiny siedmich hlasov sudcov ústavného súdu. Ak sa táto väčšina minimálne siedmich hlasov sudcov ústavného súdu nedosiahne, ústavný súd návrh na začatie konania pred ústavným súdom zamietne z procesných dôvodov bez toho, aby sa o ňom meritórne rozhodlo. Uvedené v prípade návrhu za začatia konania o súlade právnych predpisov znamená, že ak sa pre meritórne rozhodnutie nedosiahne ústavou požadovaná väčšina siedmich hlasov sudcov ústavného súdu, ústavný súd návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov zamietne bez toho, aby meritórne vyslovil, že napadnutá právna úprava je alebo nie je v súlade s ústavou, resp. inými referenčnými normami.

Je potrebné uviesť, že v dôsledku neúplného obsadenia ústavného súdu (aktuálne 10 sudcov) narastá pravdepodobnosť, že pri rozhodovaní v pléne ústavného súdu (t. j. pri rozhodovaní o najzásadnejších veciach) nebude pri počte 10 sudcov možné dosiahnuť ústavou požadovanú väčšinu 7 hlasov pre rozhodnutie. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že návrhy, na ktorých prerokovanie je príslušné plénum ústavného súdu a pri ktorých sa nedosiahne nadpolovičná väčšina 7 hlasov, sa budú zamietať z procesných dôvodov bez toho, aby sa o nich meritórne rozhodlo, pričom od 4. júla 2014 bolo z dôvodu nedosiahnutia nadpolovičnej väčšiny (7 hlasov) pri hlasovaní pléna zamietnutých už 9 návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov (PL. ÚS 43/2014, PL. ÚS 67/2014, PL. ÚS 8/2013, PL. ÚS 11/2012, PL. ÚS 6/2015, PL. ÚS 22/2014, PL. ÚS 40/2015, PL. ÚS 35/2015, naposledy aj PL. ÚS 41/2015).

Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 41/2015 uznesením o zamietnutí nerozhodol o samotnej ústavnosti, resp. neústavnosti napadnutých ustanovení príslušného právneho predpisu. Návrh bol zamietnutý, pretože nebolo dosiahnuté potrebné kvórum sudcov ústavného súdu, t. j. 7 hlasov. Z uvedeného dôvodu bolo v danom konaní rozhodnuté uznesením o zamietnutí.

 2. K pojmu odmietnutie

Pojem „odmietnutie“ sa pri rozhodovacej činnosti ústavného súdu používa v presne zákonom vymedzených prípadoch, najmä však v súvislosti s predbežným prerokovaním návrhu na začatie konania. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd Slovenskej republiky.

Viac informácií Vám môže poskytnúť hovorkyňa Ústavného súdu SR PhDr. Martina Ferencová, PhD.

telefón: 055/7207 295, mobil: +421 918 827 344, e-mail: Martina.ferencova@concourt.sk

 

 

 

Komentáre

komentárov

Populárne na webe SSN

Hore